Alarmujúce čísla: takmer polovica viedenských prvákov má problémy s nemčinou
Takmer polovica viedenských prvákov nevie dostatočne po nemecky, aby mohli chodiť na vyučovanie. Čísla čiastočne odrážajú medzinárodné krízy, kritické hlasy volajú po rýchlejších riešeniach.

Alarmujúce čísla: takmer polovica viedenských prvákov má problémy s nemčinou
Alarmujúca štatistika vyvoláva vo Viedni rozruch. Takmer polovica žiakov prvého stupňa v meste má problém rozprávať po nemecky natoľko, aby mohli chodiť na hodiny. Žiadosť „Štandardu“ do kancelárie mestského radného pre vzdelávanie Christopha Wiederkehra (NEOS) odhaľuje, že z 18 722 žiakov, ktorí 1. októbra navštevovali prvý stupeň verejnej základnej školy, má „mimoriadny status“ 8 342 detí, teda 44,6 percenta. To znamená, že nemôžu splniť jazykové požiadavky.
Miera slabých jazykových znalostí sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila. Kým v školskom roku 2022/23 sa za výnimočných považovalo približne 36 percent študentov, v súčasnosti sa tento počet výrazne zvýšil. Mestský radca pre vzdelávanie Wiederkehr vysvetľuje, že tento nárast je čiastočne spôsobený medzinárodnými krízami, najmä prílevom utečencov zo Sýrie a Ukrajiny. Veľká časť postihnutých detí, konkrétne 5 084, je však rakúskeho pôvodu, a teda narodených v Rakúsku.
Kritika rozdeľovania federálnych fondov
V nedávnej tlačovej správe vyjadril Wiederkehr obavy z nedostatočného federálneho financovania. Na propagáciu nemčiny je značný nedostatok zdrojov. „Pozície udelené federálnou vládou nestačia,“ hovorí. Tieto vzácne zdroje už v minulosti spôsobili, že na podporu nemeckej propagácie sa museli použiť peniaze z iných oblastí.
Absolútny počet študentov s výnimočným statusom zostáva vysoký, čo vedie k zvýšenej potrebe efektívnej jazykovej podpory.
Vyzýva na reformy vzdelávacieho systému
Šéfka NEOS Beate Meinl-Reisinger vo víkendovom rozhovore vyjadrila návrh na druhý povinný ročník materskej školy. Za to sa vyslovil aj šéf AMS Johannes Kopf. SPÖ zdôrazňuje, že takéto opatrenie je potrebné, no treba zabezpečiť financovanie. ÖVP na druhej strane požaduje rozšírenie zariadení starostlivosti o deti do troch rokov s cieľom investovať do rozvoja jazyka v ranom štádiu.
Opozícia vo Viedni je mimoriadne kritická voči plánom mestskej vlády v oblasti vzdelávania. Hovorcovia Strany zelených pre vzdelávanie, Julia Malle a Felix Stadler, požadujú zásadné reformy a zlepšenie pracovných podmienok pre pracovníkov podpory nemeckého jazyka. Situáciu ostro kritizovala aj ÖVP. Hovorca školstva Harald Zierfuß označuje podmienky za „neuveriteľné“ a považuje to za zlyhanie doterajších vládnych strán SPÖ a NEOS v rezorte materských škôl. Žiada, aby sa pre deti s nedostatočnou znalosťou nemčiny od troch rokov zaviedla povinná škôlka.
Závažné obvinenia na adresu mestského poslanca pre školstvo vzniesol aj šéf viedenskej FPÖ Dominik Nepp. „V priebehu štyroch rokov sa Wiederkehrovi podarilo dostať vzdelávací systém vo Viedni na pokraj priepasti,“ povedal Nepp. Od šéfa NEOS požaduje záruku, že Wiederkehr nebude vymenovaný do inej vyššej funkcie, napríklad do funkcie ministra školstva.
Súčasná diskusia o jazykovom probléme vo Viedni jasne ukazuje, že je naliehavo potrebné prijať opatrenia na zlepšenie jazykových zručností študentov. Ďalšie podrobnosti o tejto téme nájdete v článku v „Štandarde“.