Príspevok k energetickej kríze: Veterná energetika bojuje o svoju existenciu!

Príspevok k energetickej kríze: Veterná energetika bojuje o svoju existenciu!

Federálna vláda poslala na preskúmanie sprísnenie príspevku na energetickú krízu, ktoré už teraz vyvoláva veľké nepokoje v odvetví obnoviteľnej energie. Záujmová skupina pre veternú energiu (IG) vníma toto opatrenie ako negatívny vplyv na rozvoj veternej energie a tvorbu regionálnej hodnoty. Podľa generálneho riaditeľa IG Windkraft Floriana Maringera sa rozhodnutie považuje za nespravodlivé, pretože sa týka najmä stredne veľkých spoločností, zatiaľ čo sektor fosílnych palív zostáva chránený. Viac ako 60 % produkcie veternej energie v Rakúsku je v rukách spoločností, ktoré majú regionálne korene.

Najmä veterná energetika je neúmerne zasiahnutá plánovanými odvodmi, najmä v zime, keď sú ceny elektriny vysoké. Pre tieto spoločnosti bude výrazne obmedzená konkurencieschopnosť, ktorá je zodpovedná za vytvorenie približne 8000 pracovných miest a vytvorenie hodnoty vo výške takmer 240 miliónov eur v roku 2025. Podľa rýchleho odhadu HDP je aj minimálny ekonomický rast, čo ešte viac zaťažuje dôveru v lokalitu. Súčasné investície za 160 miliónov eur, ktoré by mohli zásobovať elektrinou 60-tisíc domácností, sú ohrozené.

Globálne energetické krízy a ich dôsledky

Napätá situácia na Blízkom východe a zníženie dodávok plynu z Ruska do Európy malo významný vplyv na ropné trhy, ako uvádza Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom World Energy Outlook 2023. Bezpečnosť dodávok ropy a plynu zostáva kľúčovou otázkou, najmä počas prechodu na čistú energiu. Prognózy ukazujú, že podiel námorného obchodu s ropou z Blízkeho východu do Ázie sa do roku 2050 zvýši zo 40 % na 50 %.

Globálna energetická kríza tiež upozorňuje na potrebu zabezpečiť cenovú dostupnosť energie a zabezpečiť stabilitu dodávok elektriny. Opatrenia na ochranu spotrebiteľov proti kolísaniu cien palív už vlády stáli v roku 2022 900 miliárd USD. Medzi kľúčové stratégie patria zvýšené investície do odolných a digitalizovaných sietí a podpora technológií s nižšími emisiami, ako je vodík a bioenergia.

Energetická politika EÚ a budúce ciele

Energetická politika EÚ je navrhnutá tak, aby zabezpečila dekarbonizáciu, konkurencieschopnosť, bezpečnosť dodávok a trvalú udržateľnosť. Energetická politika EÚ je založená na princípoch energetickej účinnosti a rozširovaní obnoviteľných energií. V roku 2015 bolo stanovených päť hlavných cieľov energetickej únie: diverzifikácia zdrojov energie, integrovaný vnútorný trh s energiou, zlepšenie energetickej účinnosti, dekarbonizácia hospodárstva a podpora nízkouhlíkových technológií.

Súčasné ciele energetickej politiky EÚ majú za cieľ zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na konečnej spotrebe energie do roku 2030 a znížiť primárnu a konečnú spotrebu energie o 11,7 % v porovnaní s rokom 2020. Členské štáty sú povinné vypracovať národné energetické a klimatické plány a poskytnúť správy o pokroku pri dosahovaní cieľov energetickej únie.

Stručne povedané, veterný priemysel v Rakúsku čelí obrovským výzvam, zatiaľ čo globálna energetická kríza a energetické ciele EÚ naďalej stanovujú rámec pre budúci rozvoj a investície v energetickom sektore. IG Windkraft požaduje rozšírenie veternej energie ako zásadný krok pre krízový rozpočet a vytváranie hodnôt v regióne.