Príspevok energetickej krízy: Odvetvie veternej energie bojuje za svoju existenciu!

Príspevok energetickej krízy: Odvetvie veternej energie bojuje za svoju existenciu!

Österreich - Federálna vláda vyslala sprísnenie energetickej krízovej krízy k hodnoteniu, ktorý už spôsobuje veľké nepokoje v obnoviteľnom priemysle. Windkraft komunity záujmov (IG) považuje toto opatrenie za stresujúce pre rozvoj veternej energie a regionálnej pridanej hodnoty. Podľa generálneho riaditeľa IG Windkraft Florian Maringer sa rozhodnutie považuje za nespravodlivé, pretože obzvlášť postihuje stredne veľké spoločnosti, zatiaľ čo fosílne sektor zostáva chránený. Viac ako 60 % výkonnosti veternej energie v Rakúsku je v rukách takých spoločností, ktoré sú regionálne zakorenené.

Najmä priemysel veternej energie je neprimerane ovplyvnený plánovaným skimmingom, najmä v zime, keď sú ceny elektriny vysoké. Pre tieto spoločnosti je konkurencieschopnosť, ktorá je zodpovedná za vytvorenie približne 8 000 pracovných miest, a za vytváranie hodnoty vo výške takmer 240 miliónov EUR v roku 2025, silne obrezaná. Podľa Rapid HDP existuje iba minimálny hospodársky rast, ktorý naďalej zaťažuje dôveru v miesto. Súčasné investície v rozsahu 160 miliónov EUR, ktoré by mohli dodávať 60 000 domácností elektrinou, sú na pokraji pokraj

Globálne energetické krízy a ich účinky

Napätá poloha na Blízkom východe a zníženie dodávok plynu z Ruska do Európy významne ovplyvnili ropné trhy, ako Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom Svetovom energetickom výhľade) 2023. Bezpečnosť dodávky ropou a plynu zostáva ústrednou témou, najmä počas prechodu na čistú energiu. Prognózy ukazujú, že podiel mora sa zaoberá ropou z Blízkeho východu do Ázie, do roku 2050 sa zvýši zo 40 % na 50 %

Globálna energetická kríza tiež upozorňuje na potrebu zabezpečiť dostupnosť energie a zabezpečiť stabilitu zdroja energie. Ochranné opatrenia pre spotrebiteľov proti kolísaniu cien pohonných hmôt v roku 2022 stálo 900 miliárd USD. Medzi dôležité stratégie patrí vyššie investície do robustných a digitalizovaných sietí, ako aj podpora technológií s nízkym emisiou, ako sú vodík a bioenergia.

Európska politika a budúce ciele

Energetická politika EÚ je určená na zabezpečenie dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti starostlivosti a udržateľnosti. Politika EU-ENERGIE je založená na princípoch energetickej účinnosti a rozširovania obnoviteľných energií. V roku 2015 bolo určených päť hlavných cieľov Energy Union: Diverzifikácia zdrojov energie, integrovaný trh s energiou, zlepšenie energetickej účinnosti, dekarbonizácia hospodárstva a podpora nízkeho CO2.

Súčasné ciele energetickej politiky EÚ sa zameriavajú na zvýšenie podielu spotreby obnoviteľnej energie na 42,5 % do roku 2030 a zníženie primárnej a konečnej spotreby energie o 11,7 % v porovnaní s rokom 2020. Členské štáty sa vyzývajú, aby vytvorili národné energetické a klimatické plány a poskytli správy o pokroku na dosiahnutie cieľov energetickej únie.