Novela zákona o azyle: Kritici hovoria o klamaní a porušovaní zákona!

Novela zákona o azyle: Kritici hovoria o klamaní a porušovaní zákona!

Národná rada 26. apríla 2025 schválila kontroverznú zmenu zákona o azyle, ktorá výrazne obmedzuje zlúčenie rodiny pre azylantov a tých, ktorí majú nárok na doplnkovú ochranu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý hlasmi koalície ÖVP-Zelení a vyvoláva búrlivé diskusie na politickej scéne. Líder FPÖ Herbert Kickl v krátkom prehľade kritizuje opatrenia vlády a označuje ich za klamlivý manéver, ktorý pripomína predchádzajúce politické aktivity.

Nový zákon umožňuje priamym príbuzným požiadať o vstup na zlúčenie rodiny. Spravidla je však priebeh konania pozastavený. Jedným z dôvodov týchto prísnych opatrení by mohol byť nízky počet len ​​60 žiadostí o zlúčenie rodiny vo februári 2025, čo môže byť spôsobené prísnejšími kontrolami. Okrem toho sa žiadosti zo Sýrie ani nespracúvajú.

Kritika opatrení

Kickl zdôrazňuje, že obmedzenia zlučovania rodín sú nielen neadekvátne, ale negatívne ovplyvňujú aj šance utečencov na integráciu. Amnesty International a agentúra OSN pre utečencov kritizujú toto nariadenie ako porušenie medzinárodného práva. Najmä článok 8 Dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na rodinný život, sa považuje za právne zraniteľný, ak sú členovia rodiny plošne odmietnutí.

Vláda opatrenia odôvodňuje mimoriadnou doložkou EÚ a označuje ich za dočasnú úľavu najmä pre vzdelávací systém. Kickl naopak požaduje komplexnejšie opatrenia na boj proti nelegálnej migrácii a varuje, aby sa vláda nechválila klesajúcimi azylovými číslami. Vyjadruje svoj názor, že výzvy, ktoré predstavuje vysoký prílev nelegálnych migrantov, vedú k preťaženiu systémov.

Väčší európsky kontext

Diskutované nariadenia zapadajú do širšieho európskeho kontextu, v ktorom sú práva žiadateľov o azyl vo viacerých členských štátoch EÚ čoraz viac obmedzované. Podľa Inštitútu pre ľudské práva mnohé zdroje uvádzajú prípady násilných návratov žiadateľov o azyl bez toho, aby sa preskúmali dôvody na udelenie azylu. Vážnym problémom je aj ubytovanie utečeneckých rodín vo väzenských táboroch.

Plánovaná reforma na úrovni EÚ má údajne za cieľ urýchliť azylové konania, no argumentuje sa tým, že tieto nariadenia sa odchyľujú od základných princípov ľudských práv. Ľudia, ktorí hľadajú ochranu v krajinách s nízkou mierou uznania, musia prejsť zrýchleným hraničným konaním a spočiatku sa má za to, že nevstúpili na vonkajšie hranice EÚ, aj keď vkročili na európsku pôdu.

Tieto právne predpisy a s nimi spojené odhodlanie urýchliť azylové konania vyvolávajú zásadné otázky o dodržiavaní ľudských práv v EÚ a humánnom zaobchádzaní s utečencami. Boj proti reťazovým deportáciám do krajín pôvodu zostáva výzvou, ktorá porušuje zásadu nenavracania a ukazuje, do akej miery tento problém narástol v diskusii o európskej azylovej politike.