31 mŕtvych pri útoku na utečenecký tábor v Sudáne – humanitárna kríza eskaluje!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

V Sudáne zahynulo pri útoku na utečenecký tábor 31 ľudí. RSF zhoršujú humanitárnu krízu.

Im Sudan wurden bei einem Angriff auf ein Flüchtlingslager 31 Menschen getötet. Die RSF verschärfen die humanitäre Krise.
V Sudáne zahynulo pri útoku na utečenecký tábor 31 ľudí. RSF zhoršujú humanitárnu krízu.

31 mŕtvych pri útoku na utečenecký tábor v Sudáne – humanitárna kríza eskaluje!

V Sudáne došlo v posledných dňoch k šokujúcej tragédii. Najmenej 31 ľudí zahynulo pri útoku na utečenecký tábor Abu Shouk na okraji mesta El Fasher v Severnom Darfúre. Podľa toho Sieť sudánskych lekárov Zranenia utrpelo aj ďalších 13 ľudí. Tento násilný stret je súčasťou prebiehajúceho konfliktu v Sudáne, kde od apríla 2023 zúri občianska vojna medzi Silami rýchlej podpory (RSF) a sudánskou armádou.

RSF údajne v prvej polovici roka zaútočili na utečenecký tábor najmenej 16-krát, pričom zabili viac ako 200 ľudí a mnohých ďalších zranili. Humanitárna situácia v tábore je katastrofálna, keďže chýbajú lieky, zdravotnícky personál a potraviny. Tieto úzke miesta sú výsledkom obliehania El Fasher zo strany RSF, ktoré tiež zablokovalo obchodné cesty a zásobovacie linky. Kvôli týmto blokádam sú niektorí obyvatelia nútení prežiť na krmive pre zvieratá a potravinovom odpade.

Humanitárna kríza

Podľa OSN sa konflikt v Sudáne stal najväčšou hladovou krízou na svete. Približne 25 miliónov ľudí, približne polovica obyvateľov Sudánu, trpí akútnym hladom, zatiaľ čo 3,5 milióna žien a detí trpí podvýživou. Rastúce ceny zostávajúcich potravín vedú k extrémnym podmienkam v postihnutých regiónoch.

Sily rýchlej podpory a sudánska armáda čelia vážnym obvineniam z porušovania ľudských práv. Prebiehajúca vojna a s ňou spojené boje majú ničivý dopad na civilné obyvateľstvo a sociálnu štruktúru krajiny, ktorá zahŕňa viac ako 50 miliónov ľudí. Sudán, oficiálne Sudánska republika, je treťou najväčšou krajinou v Afrike a už roky trpí politickými a ekonomickými krízami.

Geopolitický kontext

Historicky Sudán zažil pestrú históriu, počnúc starovekými kultúrami, ktoré tam existovali, cez koloniálny útlak a rôzne občianske vojny. Po nezávislosti v roku 1956 nasledoval zdĺhavý konflikt medzi islamskou severnou polovicou a animistickou/kresťanskou južnou polovicou krajiny. To nakoniec viedlo k odtrhnutiu Južného Sudánu v roku 2011.

Súčasnú politickú situáciu charakterizuje vojenský vplyv, ktorý od vlády Omara al-Bašíra (1989 – 2019) narástol. Protesty v roku 2018 viedli k jeho zvrhnutiu, ale proces prechodu, ktorý nasledoval, je nestabilný. Sudán sa vyvinul z autoritárskej islamskej republiky na sekulárny štát, ale súčasné konflikty tento pokrok ohrozujú.

Diese humanitäre Katastrophe im Sudan erhält international nur begrenzte Aufmerksamkeit, was Fragen zu den Verpflichtungen der globalen Gemeinschaft aufwirft, in Krisensituationen zu intervenieren. Situácia zostáva napätá a na zmiernenie mimoriadnej situácie v regióne sú potrebné urgentné opatrenia.