Od rukojemníka k beznádeji: Preživší rozpráva o svojom utrpení

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Tal Shoham informuje o svojich 505 dňoch zajatia s Hamasom a nevidí nádej na mier v Gaze.

Tal Shoham berichtet über seine 505 Tage Gefangenschaft bei Hamas und sieht keine Hoffnung auf Frieden in Gaza.
Tal Shoham informuje o svojich 505 dňoch zajatia s Hamasom a nevidí nádej na mier v Gaze.

Od rukojemníka k beznádeji: Preživší rozpráva o svojom utrpení

Tal Shoham, ktorého 7. októbra 2023 uniesli teroristi Hamasu v kibuci Be'eri, po 505 dňoch v zajatí urobil pochmúrne hodnotenie svojich skúseností. „Oči teroristov Hamasu boli plné vražednej túžby,“ opisuje v rozhovore. Kibuc, ktorý sa nachádza len štyri kilometre od Gazy a bol kedysi pokojným miestom, sa teraz zvrhol v ruinu, ktorá odráža hrôzy konfliktu. Toto je už tretia Shohamova návšteva miesta jeho únosu a navrátilec tento návrat opisuje ako mimoriadne bolestivý. Počas svojho zajatia Shoham znášal obrovský psychický a fyzický stres, pričom ho najviac zaťažovala neistota ohľadom osudu jeho rodiny. Našťastie sa dokázal spojiť so svojou rodinou, okrem svojho svokra, ktorého zavraždili v deň, keď ho uniesli.

Shoham, ktorý mal niekoľko rozhovorov so svojimi únoscami, tiež hovorí, že v súčasnej generácii v Gaze nevidí nádej na mier. V jeho očiach nenávisť, ktorá v tejto spoločnosti zúri, ešte viac podporuje vzdelávací systém a učebnice. Shoham verí, že potrvá minimálne jednu generáciu, kým bude reálna šanca na mier. Tento pesimistický názor potvrdzujú aj vyjadrenia odborníkov.

Psychologické následky zadržania ako rukojemníka

Psychiater a psychoterapeut pán Jatzko sa intenzívne zaoberá psychologickými dôsledkami držania ako rukojemníka a dohliada na zložitú situáciu v Gaze. Jatzko zdôrazňuje, že rukojemníci často trpia veľkou neistotou ohľadom ich prepustenia, čo vedie k silnému psychickému stresu. Neustály strach z násilia a neistota masívne zvyšujú psychické následky. Nádej je rozhodujúca pre zachovanie psychickej stability. Komunitná a emocionálna podpora zohráva ústrednú úlohu pri podpore psychickej pohody postihnutých.

Deti reagujú na to, že sú rukojemníkmi, inak ako dospelí a vyžadujú si špeciálne terapeutické prístupy. Napätá zostáva aj psychologická situácia Palestínčanov v pásme Gazy. Mnohí trpia strachom a stratou a neustále nebezpečenstvo vytvára zvýšené riziko posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). WHO je znepokojená dlhodobými psychologickými následkami konfliktu a žiada o psychosociálnu podporu pre obyvateľstvo v Gaze.

Tieň traumy

Neustále poplachy sirén v Izraeli a niektorých oblastiach Západného brehu vytvárajú atmosféru strachu. Podľa Rahel Bachem, psychotraumatologičky z Psychologického inštitútu na univerzite v Zürichu, vedie neustále ohrozenie k poklesu odolnosti medzi civilným obyvateľstvom. Traumatické zážitky môžu viesť k hnevu a pocitom pomsty a ešte viac znížiť ochotu k dialógu medzi stranami konfliktu. Psychický tlak zvyšujú neustále sa opakujúce obrazy násilia, ktoré spoločnosť ďalej triešti.

Dialóg medzi stranami konfliktu sa javí ako mimoriadne zložitý, najmä preto, že vzájomná nedôvera neustále narastá. Trauma utrpená v tomto konflikte sa môže preniesť na ďalšie generácie. Komunikácia o traume pri výchove detí je kľúčová na prelomenie spoločenskej nedôvery a špirály násilia.

Je jasné, že vyrovnanie sa s minulosťou a silné zameranie sa na dialóg a zmierenie sú nevyhnutné na prekonanie kolektívnej traumy a zabránenie budúcim konfliktom. Prechodná spravodlivosť, ktorá zahŕňa zodpovednosť a obnovu, by mohla poskytnúť cestu k uzdraveniu.