Vlna horúčav núti klauna zmenšovať sa – objavená stratégia prežitia!

Vlna horúčav núti klauna zmenšovať sa – objavená stratégia prežitia!

Účinky klimatických zmien na morskú zver nie sú len abstraktným pojmom, ale konkrétne sa odrážajú v zmenách v správaní a fyziológii živých bytostí. Nedávna štúdia publikovaná v časopise „Science Advances“ pôsobivo objasňuje, ako klauni reagujú na extrémne teploty vody. Výskumný tím z Newcastle University analyzoval 67 párov divokých klaunov v zálive Kimbe, Papua-Nová Guinea. Počas päťmesačnej vlny horúčav od februára do augusta 2023, kedy teplota vody stúpla v priemere o štyri stupne nad normál, sa 100 zo 134 skúmaných rýb scvrklo.

Približne 44 % týchto rýb sa zmenšilo o niekoľko milimetrov, zatiaľ čo 30 % sa zmenšilo niekoľkokrát. Len asi 25 % zostalo nezmenených. Zarážajúce bolo, že nebol žiadny rozdiel v úbytku medzi hodnosťou alebo pohlavím, ale bol pozorovaný párový efekt: zmenšovanie sa jedného partnera malo vplyv na druhého. Zdá sa, že tieto koordinované úpravy znižujú trenie v hierarchickom vzťahu rýb a zlepšujú ich šance na prežitie počas fázy tepla. V skutočnosti mali zmenšujúce sa ryby až o 78% vyššiu pravdepodobnosť, že prežijú, zatiaľ čo 11 rýb zomrelo počas týchto veľmi stresujúcich podmienok.

Veľkosť rýb a klimatické zmeny

Výskum ukazuje, že so zvyšujúcou sa teplotou vody sa zvyšujú aj požiadavky rýb na kyslík, zatiaľ čo vo vode je menej rozpusteného kyslíka. To vedie k tomu, že zmršťovanie je energetická stratégia na prežitie v prehriatej vode. Tieto adaptívne mechanizmy sa však neobmedzujú len na klauny; Podobné procesy zmršťovania sa vyskytli aj u iných druhov, ako sú napríklad morské leguány. Existuje podozrenie, že tento vývoj veľkosti rýb možno pozorovať aj v moriach ovplyvnených klimatickými zmenami.

Rybolov by mohol problém ešte zhoršiť. Správa WWF ukazuje, že oceány zohrávajú ústrednú úlohu v globálnej klíme tým, že produkujú kyslík a absorbujú oxid uhličitý. Zmena klímy predstavuje pre morské ekosystémy čoraz väčšie výzvy, čo má negatívny vplyv na rybolov. Zvyšovanie teploty vody a vyššia hladina oxidu uhličitého vedie k teplejšej a kyslejšej vode, čo značne narúša správanie a kŕmenie rýb. Prognózy ukazujú, že 99 % koralových útesov by mohlo do konca storočia odumrieť, čo by bolo pre mnohých morských živočíchov zničujúce.

Dôsledky pre rybné hospodárstvo a potravinovú bezpečnosť

Menšie a menej chytľavé zásoby predstavujú bezprostrednú hrozbu pre rybolov. Vedci odhadujú, že každý ďalší stupeň Celzia oteplenia by mohol viesť k poklesu globálneho rybolovného potenciálu o viac ako 3 milióny ton. Vážne sú postihnuté najmä rozvojové krajiny, kde sa viac ako dve tretiny obyvateľstva spoliehajú na morský rybolov. Do roku 2050 sa očakáva zníženie úlovkov o 50 %, čo by mohlo mať dramatický vplyv na stravu bohatú na bielkoviny v týchto regiónoch.

Na riešenie týchto výziev sú kľúčové stratégie trvalo udržateľného riadenia rybného hospodárstva a inovatívne prístupy v oblasti akvakultúry. Vedci zdôrazňujú, že lepšie riadenie zásob rýb by mohlo zvýšiť biomasu rýb až o 60 %, ak bude globálne otepľovanie kontrolované. WWF preto odporúča zaobchádzať s rybami ako s pochúťkou a venovať pozornosť postupom udržateľného získavania zdrojov, aby sa znížila ekologická stopa a chránila morská biodiverzita.