Klimatické škody spôsobené OMV: účet pre Rakúsko vo výške 102 miliárd eur!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Greenpeace predstavuje vo Viedni „klimatický doklad“: OMV spôsobuje klimatické škody vo výške 102 miliárd eur. Požiadavka na spravodlivé zdanenie.

Greenpeace enthüllt in Wien eine „Klima-Quittung“: OMV verursacht 102 Milliarden Euro Klimaschäden. Forderung nach fairer Besteuerung.
Greenpeace predstavuje vo Viedni „klimatický doklad“: OMV spôsobuje klimatické škody vo výške 102 miliárd eur. Požiadavka na spravodlivé zdanenie.

Klimatické škody spôsobené OMV: účet pre Rakúsko vo výške 102 miliárd eur!

4. novembra 2025 aktivisti Greenpeace rozvinuli jedenásť metrov dlhý „klimatický doklad“ pred parlamentom vo Viedni. Táto akcia sa konala za prítomnosti herečky a klimatickej aktivistky Valerie Huber. Ilustruje to nesmiernu finančnú záťaž spôsobenú emisiami rakúskej energetickej spoločnosti OMV. Podľa Ökonews dosahujú klimatické škody spôsobené OMV za posledných desať rokov viac ako 102 miliárd eur. Tieto náklady nie sú len cenou pre životné prostredie, ale aj záťažou pre spoločnosť, ktorá nesie dôsledky klimatickej krízy.

Náklady na škody sú rôzne: Zahŕňajú následky prírodných katastrof, stúpanie hladiny morí, extrémne počasie a vplyvy na zdravie a poľnohospodárstvo. Znepokojujúce je, že od parížskej klimatickej dohody v roku 2015 vznikli OMV náklady, ktoré sú viac ako 30-krát vyššie, ako Rakúsko prispelo k medzinárodnému financovaniu klímy.

Požiadavky Greenpeace

Greenpeace vyzýva rakúsku spolkovú vládu, aby spravodlivo zdanila zisky ropných a plynárenských spoločností. Ústredným bodom je požiadavka medzinárodných zákonov, ktoré zabezpečia, že tí, ktorí sú zodpovední za klimatické škody, budú braní na zodpovednosť. Tvrdí sa, že škody súvisiace s klímou, ktoré sa dnes vyskytujú, budú mať dlhodobé následky siahajúce až do roku 2300. Predložený „klimatický príjem“ dokazuje, že hlavnou príčinou klimatickej krízy sú fosílne spoločnosti a že obyvatelia musia znášať následky.

Príkladom, ktorý uvádza Greenpeace, je rodina Bisicovcov z Gablitz, ktorej dom bol poškodený po povodniach v roku 2024. Ich finančné škody dosahujú viac ako 24 000 eur, čo ešte viac podčiarkuje zodpovednosť zodpovedných firiem. Greenpeace požaduje, aby príjmy z potenciálneho zdanenia išli do fondov pre katastrofy a opatrení na ochranu klímy. Okrem toho by sa mal existujúci príspevok k energetickej kríze pre fosílne spoločnosti rozšíriť na takzvaný „príspevok ku klimatickej kríze“.

Ekonomické dôsledky klimatickej krízy

Klimatická kríza má nielen ekologické rozmery, ale aj vážne ekonomické rozmery. Podľa správy taz predstavuje rýchle globálne otepľovanie a ničenie životného prostredia významnú hrozbu pre všetky sektory globálnej ekonomiky. Manažéri hedžových fondov sa naďalej spoliehajú na svoje obvyklé stratégie, zatiaľ čo dlhodobí investori, ako sú dôchodkové fondy a štátne investičné fondy, čoraz viac začleňujú do svojich rozhodnutí riziká súvisiace s prírodou a klímou. Napríklad nórsky štátny investičný fond testuje 96 % svojho portfólia na riziká prirodzeného kapitálu.

Najmä v krajinách s nízkymi príjmami vedú extrémne poveternostné udalosti, ako sú záplavy pozorované v Pakistane v roku 2022, k poľnohospodárskym škodám a zvýšeniu cien potravín. Ale ani bohatšie krajiny nie sú ušetrené týchto ekologických hrozieb, ako ukazujú suchá v USA a vplyv na poľnohospodárstvo v Európe. Mnohé finančné inštitúcie si čoraz viac uvedomujú potrebu integrovať tieto prirodzené riziká do svojich modelov.

záver

Výzva k zodpovednosti a spravodlivému zdaňovaniu fosílnych energií je podľa Greenpeace čoraz naliehavejšia. Globálne klimatické hrozby nevystavujú skúške len životné prostredie, ale aj ekonomickú stabilitu všetkých krajín. Dlhodobé škody spôsobené klimatickou krízou si vyžadujú okamžitú a regulovanú reakciu prostredníctvom medzinárodných právnych predpisov a zodpovedných ekonomických rozhodnutí.