Protesty v Gruzínsku narastajú napriek kritike premiéra zo strany USA

Protesty v Gruzínsku narastajú napriek kritike premiéra zo strany USA

V gruzínskom hlavnom meste Tbilisi sa v nedeľu večer konali protesty, ktoré sa konajú už štvrtú noc za sebou. Demonštrácie sú vyjadrením nespokojnosti s rozhodnutím vlády prerušiť rozhovory o vstupe do EÚ. Niekoľko tisíc proeurópskych demonštrantov čelilo polícii vybavenej slzotvorným plynom a vodnými delami.

Pozadie protestov

Gruzínsko, krajina s 3,7 miliónmi obyvateľov, už mesiace čelí rastúcemu napätiu medzi vládnucou stranou Gruzínsky sen a opozíciou. Ten obviňuje vládu z presadzovania čoraz autoritárskejšej, protizápadnej a proruskej politiky. Posledná kríza sa vyostrila po štvrtkovom vyhlásení, že vláda chce na štyri roky zmraziť rokovania o EÚ.

Protesty po celej krajine

V nedeľu večer sa demonštranti opäť zhromaždili na centrálnej ulici Rustaveli v Tbilisi. Podľa gruzínskej tlačovej agentúry Interpress boli zablokované aj cesty do hlavného obchodného prístavu krajiny v čiernomorskom meste Poti. Protesty boli hlásené v najmenej ôsmich mestách a správy opozičných televíznych kanálov ukázali, že demonštranti v meste Khashuri, ktoré má 20 000 obyvateľov, hádzali vajíčka do kancelárie strany Gruzínsky sen a strhli vlajku strany.

Medzinárodné reakcie

EÚ a Spojené štáty sú znepokojené tým, čo vnímajú ako odklon Gruzínska od prozápadného kurzu k ruskému vplyvu. Gruzínsky sen na druhej strane obhajuje svoje opatrenia ako obranu národnej suverenity pred vonkajšími vplyvmi. Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident, poznamenal, že Gruzínsko "rýchlo postupovalo po ceste Ukrajiny do temnej priepasti" a že takýto vývoj mal zvyčajne katastrofálne následky.

Úloha vlády

Gruzínsky premiér Irak Kobachidze odmietol kritiku zo strany USA za údajné "nadmerné použitie sily" proti demonštrantom. Na tlačovej besede uviedol, že polícia postupovala na vyššej úrovni ako bezpečnostné zložky v USA a Európe a úspešne chránila štát pred ďalším porušovaním ústavného poriadku. Kobachidze tiež poznamenal, že oznámenie Washingtonu o pozastavení strategického partnerstva s Gruzínskom bolo dočasnou udalosťou.

Ústavná kríza a politické napätie

Odchádzajúca prezidentka Salome Zourabichvili, známa ako kritička vlády a zástankyňa členstva v EÚ, oznámila, že neodstúpi, keď sa jej mandát na konci tohto mesiaca skončí. Nový parlament zvolený v októbri označila za nelegitímny a bez právomoci vybrať si svojho nástupcu. Kobachidze sľúbil, že Zourabichvili bude musieť 29. decembra opustiť svoje oficiálne bydlisko.

Odvolanie proti cudzím vplyvom

Veľký počet diplomatov a úradníkov podpísal otvorené listy, v ktorých označili pozastavenie rokovaní EÚ za nezákonné. Gruzínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení poznamenalo, že cudzie štáty sa snažia zasahovať do fungovania gruzínskych inštitúcií. Toto nie je prijateľné.

Gruzínsko na ceste do EÚ

Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa Gruzínsko výrazne priklonilo k Západu a snažilo sa znížiť vplyv Ruska. Objavili sa prísľuby, že Gruzínsko by sa jedného dňa mohlo stať členom NATO a minulý rok bola krajina oficiálne uznaná za kandidáta na členstvo v EÚ. Rastú však obavy, že vláda Gruzínskeho sna môže opustiť tento kurz napriek tomu, že tvrdí opak. V júni schválila zákon, ktorý núti núdzové a pomocné organizácie registrovať sa ako „zahraniční agenti“, ak viac ako 20 % ich financií pochádza zo zahraničia. Okrem toho bol v septembri prijatý zákon obmedzujúci práva LGBT.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová v nedeľu vyjadrila solidaritu s demonštrantmi a povedala: „Stojíme pri gruzínskom ľude a podporujeme jeho túžbu po európskej budúcnosti. Odsúdila násilie voči demonštrantom a vyjadrila poľutovanie nad signálmi vládnucej strany, že nepokračuje v ceste do EÚ a zlepšuje demokratické podmienky v krajine.