Odborníci varujú: Rozpočtový plán Rakúska hrozí kritickým deficitom!

Odborníci varujú: Rozpočtový plán Rakúska hrozí kritickým deficitom!

V utorok 2. júna 2025 zasadne rozpočtový výbor na tradičné vypočutie rozpočtu. Prizvaní odborníci už vopred vyjadrili značnú kritiku vládneho návrhu rozpočtu. Odborníci sa zhodujú, že plánované opatrenia nestačia na prekonanie finančných výziev v nasledujúcich rokoch. Minister financií Markus Marterbauer (SPÖ) predpovedá rozpočtový deficit, ktorý klesne zo 4,7 % na 4,5 % HDP. V budúcom roku sa očakáva deficit na úrovni 4,2 %, pričom obe čísla sú výrazne nad 3 % hranicou stanovenou EÚ.

Vzhľadom na túto situáciu by EÚ mohla pred letom začať postup pri nadmernom deficite. Na zmiernenie finančného tlaku sú na rok 2023 plánované úspory vo výške sedem miliárd eur a na rok 2026 10,3 miliardy eur. Najväčšie úspory by sa mali dosiahnuť zrušením klimatického bonusu a znížením financovania.

Kritika od odborníkov

Šéf Fiškálnej rady Christoph Badelt na vypočutí vyzval na prijatie ďalších opatrení a zdôraznil, že na návrat pod hranicu 3 % deficitu do roku 2028 bude potrebných „mnoho ďalších ostrých a nepríjemných politických rozhodnutí“. Naliehavo sú potrebné aj reformy v oblasti dôchodkov a zdravotníctva. Margit Schratzenstaller z Wifo, ktorú pozvali Zelení, vidí škrty v klimatických opatreniach ako „dole“, ale celkovo hodnotí rozpočet pozitívne. Zdôrazňuje potrebu zvýšenia príjmov.

Monika Köppl-Turyna v mene NEOS vyjadruje obavy z chýbajúcich štrukturálnych reforiem a zvyšujúcej sa sadzby dane. Cestu konsolidácie považuje za nereálnu a žiada ďalšie úspory vo výške päť miliárd eur do roku 2028. Martin Gundinger z Rakúskeho ekonomického centra, ktoré navrhla FPÖ, kritizuje aj vysoké vládne výdavky a zvyšujúci sa dlh.

Georg Feigl z Snemovne práce nominovaný SPÖ kritizuje nedostatočné zaťaženie bohatých občanov a prílišné škrty, ktoré sa dotýkajú nižších príjmových skupín.

Vývoj rozpočtu a požiadavky EÚ

Diskusia o vývoji rozpočtu je v kontexte zvyšujúcich sa čistých finančných potrieb federálnej vlády, ktoré by mali dosiahnuť 15,4 miliardy eur v prvých deviatich mesiacoch roku 2024. Výplaty sú už o 13,1 % vyššie ako v minulom roku, čo odráža rastúce dôchodkové zaťaženie a vyššie výdavky v iných oblastiach. Zároveň došlo k slabému vývoju príjmov, najmä v oblasti dane z obratu a odvodov z nehnuteľností. Na tomto pozadí rôzne inštitúcie očakávajú, že maastrichtský deficit na rok 2024 bude medzi 3,3 % a 3,9 % HDP.

Ďalšie dopady na rozpočtové hospodárenie členských štátov bude mať reforma Paktu stability a rastu, o ktorej rozhodla Rada ministrov EÚ 29. apríla 2024. Táto reforma má za cieľ zjednodušiť pravidlá pre štátny dlh a rozpočtové deficity a zároveň viac zohľadňovať individuálnu situáciu krajín. V budúcnosti budú musieť vysoko zadlžené krajiny znižovať svoj pomer dlhu o 1 % ročne, zatiaľ čo krajiny s úrovňou dlhu medzi 60 a 90 % ho budú musieť znížiť o 0,5 %. Kritici však varujú, že tieto pravidlá by mohli brániť potrebným investíciám do ochrany klímy a sociálnych oblastí.

Počas prerokovania sa počíta s tým, že návrh rozpočtu bude následne spracovaný po kapitolách v rozpočtovom výbore. Rozprava na plenárnom zasadnutí sa začína 16. júna, pričom najskôr bude schválený sprievodný zákon o rozpočte; Definitívne rozhodnutie o dvojitom rozpočte je naplánované na 18. júna.

Celkovo je jasné, že rakúska vláda stojí pred výzvou nielen dodržiavať požiadavky EÚ, ale aj brať do úvahy búrlivú politickú diskusiu a rôzne názory odborníkov s cieľom vytvoriť udržateľný a na budúcnosť orientovaný návrh rozpočtu.