Elfriede Jelinek: Nie som mŕtva! – Falošné správy šokujú fanúšikov

Elfriede Jelinek: Nie som mŕtva! – Falošné správy šokujú fanúšikov

V utorok popoludní 17. júna 2025 sa internetom rýchlo rozšírila správa o údajnej smrti rakúskej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelinekovej (78). Účet na X (predtým Twitter), ktorý správu šíril, sa neskôr ukázal ako hoax. Situácia poukazuje na výzvy, ktoré predstavujú falošné správy na sociálnych sieťach. Rakúsky spisovateľ na túto falošnú správu reagoval pokojne a spresnil: "Je to druhýkrát, čo som mŕtvy. Žijem."

Správa o údajnej smrti Jelínka bola pôvodne zverejnená na falošnom účte o 13:40. Hoax vyšiel najavo o 14:08. keď prevádzkovateľ účtu, taliansky novinár Tommasso Debenedetti priznal, že išlo o hoax. Debenedetti nie je vo svete falošných správ žiadnym cudzincom: už v roku 2020 spôsobil rozruch falošnou správou o smrti o opernej hviezde Plácidovi Domingovi. Následne Nora Gottschalková, hovorkyňa Rowohltovej potvrdila, že správa o Jelínkovej smrti nie je pravdivá. Mnohé rakúske a nemecké médiá vrátane „Der Standard“ pôvodne informovali o falošnej správe a neskôr sa ospravedlnili za jej šírenie.

Problém falošných správ

Táto epizóda nie je ojedinelým prípadom, ale je súčasťou znepokojujúceho vývoja, ktorý sa v digitálnom veku stáva čoraz dôležitejším. Ako uvádza bpb, čoraz častejšie sa šíria falošné správy, dezinformácie a dezinformácie, ktoré sa zámerne šíria na sociálnych sieťach. Takéto nepravdivé alebo zavádzajúce informácie ohrozujú nielen dôveru verejnosti v médiá, ale aj v politické inštitúcie.

Výskum ukazuje, že neistota spôsobená falošnými správami je spôsobená aj nízkou dôverou v médiá. Najmä volebný rok 2016, v ktorom bol za prezidenta zvolený Donald Trump, a referendum o Brexite rozprúdili diskusiu o falošných správach. Vedecké štúdie odhalili, že menej ako 1 % obsahu, ktorý používatelia vidia na sociálnych sieťach, je klasifikovaných ako falošné správy. Napriek tomu aj malé množstvo dezinformácií môže mať výrazný vplyv na tvorbu mienky a výsledky volieb.

Opatrenia na boj proti dezinformáciám

Na boj proti šíreniu falošných správ boli prijaté rôzne iniciatívy. EÚ spustila programy ako EU vs. Disinfo a European Digital Media Observatory na boj proti dezinformáciám. Mediálna gramotnosť sa tiež považuje za kľúčový prístup v boji proti falošným správam. Nejde len o odovzdávanie vedomostí, ale aj o kritické skúmanie mediálneho obsahu.

V súvislosti s Jelínkovou falošnou správou sa ukazuje najmä to, aké dôležité je byť informovaný o mechanizmoch dezinformácií. Mediálna gramotnosť je nevyhnutná na podporu dôvery v renomované zdroje informácií a na rozpoznanie pochybného obsahu. Epizóda o Elfriede Jelinekovej ukazuje nielen riziká falošných správ, ale aj potrebu zlepšenia mediálnej výchovy v spoločnosti.