Čokoládový cenový šok: sladkosti sú malé a drahé!
Rastúce ceny kakaa a drahšia čokoláda: Odborníci varujú pred zmenami na trhu s čokoládou, spotrebitelia pociťujú dôsledky.
Čokoládový cenový šok: sladkosti sú malé a drahé!
Ceny čokolády rastú kvôli rekordným cenám kakaa na svetovom trhu a spotrebitelia sa stretávajú s realitou, že za každé euro dostanú o tretinu menej čokolády ako pred piatimi rokmi. Podľa americkej investičnej banky JPMorgan toto odvetvie čelí možnej vlne inflácie, ktorá už teraz zaváži na popularite sladkostí. Najmä „Zlatý zajačik“ od spoločnosti Lindt po prvýkrát stojí viac ako 4 eurá, zatiaľ čo tyčinky zdraželi v priemere takmer o tretinu, čo má silný vplyv na rozhodovanie spotrebiteľov o kúpe. Odroda alpského mlieka od Ritter Sport je teraz k dispozícii za cenu 1,89 eur namiesto 1,49 eur a značka Milka bola označená ako „falošné balenie mesiaca“ po tom, čo sa tyčinka scvrkla zo 100 na 90 gramov, pričom cena vzrástla z 1,49 na 1,99 eur. Tento vývoj prichádza v kontexte zmeny trhu spôsobenej zmenou klímy a zlým riadením v hlavných regiónoch pestovania kakaa. Odborníci predpovedajú, že časy lacného kakaa sa skončili.
V západnej Afrike, hlavnej oblasti pestovania kakaa, úroda výrazne klesla v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí a klimatických zmien. Produkcia kakaa v Ghane sa v roku 2024 prepadla takmer o polovicu, čo viedlo k najhoršej úrode za posledné dve desaťročia. Cena tony kakaa stúpla až na 12-tisíc eur, čo je šesťkrát drahšie ako pred pár rokmi. Kakaári ako Samuel Davor hlásia vážne straty pri úrode a finančné ťažkosti. Dostávajú tiež len 9 percent cien v supermarketoch, čo znamená, že často zarábajú menej ako polovicu toho, čo potrebujú na prežitie. Kakaový úrad v Ghane nakupuje bôby za približne 3000 eur za tonu, pričom trhová cena je výrazne vyššia.
Udržateľnosť a prispôsobenie trhu
Rastúca neistota na trhu s kakaom vedie spoločnosti k tomu, aby čoraz viac investovali do programov udržateľnosti s cieľom zvýšiť výnosy a obmedziť odlesňovanie. Nariadenie EÚ o odlesňovaní obmedzuje novú výsadbu v nových pestovateľských oblastiach, čo ešte viac zaťažuje výrobné kapacity. Oxfam zároveň požaduje vyššie priame platby od výrobcov a supermarketov pestovateľom kakaa, aby sa zlepšili ich životné podmienky. V Nemecku približne 80 percent kakaa pochádza z Pobrežia Slonoviny a Ghany, čo ilustruje závislosť od týchto regiónov.
Globálne cena kakaa rastie, čo je v tomto odvetví zvýraznené 67,55-percentným nárastom priemernej ceny, umocneným fenoménom El Niño. Kvôli kríze životných nákladov spotrebitelia čoraz viac hľadajú zdravšie, udržateľnejšie možnosti a požadujú transparentnosť v dodávateľskom reťazci. Spoločnosti sú povinné nielen transparentne informovať o zvýšení cien, ale aj ponúkať výživové vylepšenia a nové varianty produktov. Rastúcim trendom je vývoj čokolády „bez kakaa“, ktorá využíva prísady ako karob, ovos a slnečnicové semienka v reakcii na rastúci dopyt po zdravších alternatívach.
Suma sumárum, výrobcovia čokolády najmä v Nemecku čelia poklesu tržieb. Predaj čokoládových tyčiniek klesol o 10 percent, kým predaj čokolád o 20 percent. To odráža meniace sa preferencie spotrebiteľov a výzvy, ktoré predstavujú rastúce náklady a rastúce požiadavky na udržateľné výrobné postupy. Kakaový priemysel navyše napreduje prostredníctvom inovatívnych prístupov, aby čelil výzvam zmeny klímy a dopytu po zdravších ponukách. Spoločnosti ako California Cultured si osvojujú bunkové poľnohospodárstvo, keďže prax agrolesníctva získava na sile. Prebieha aj výskum technológie fermentácie s cieľom obnoviť chuť a štruktúru tradičnej čokolády.