Európske klimatické ciele pod tlakom: pokrok alebo stagnácia?

Európske klimatické ciele pod tlakom: pokrok alebo stagnácia?

24. októbra 2025 budú výzvy v oblasti ochrany klímy opäť stredobodom pozornosti, zatiaľ čo od 10. novembra sa v Beléme blíži Konferencia OSN o zmene klímy (COP30). V tejto súvislosti Európsky parlament vyslovil jasné požiadavky, ktoré podčiarkujú naliehavosť problému. Poslanec SPÖ za EÚ Günther Sidl zdôrazňuje, že holistický prístup k ochrane klímy je nevyhnutný. Vyzýva na inovatívne stratégie v oblastiach čistej výroby, udržateľného poľnohospodárstva a výskumu environmentálnych technológií. Tieto nové prístupy by mohli zabezpečiť technologický náskok, ktorý je kľúčový pre budúce európske pracovné miesta. Sidl však varuje pred oslabovaním už dosiahnutého pokroku v Zelenej dohode a upozorňuje, že klimatickú núdzu vyhlásili v Európskom parlamente už pred rokmi.

Súčasná situácia ukazuje regresiu v rôznych oblastiach, najmä s ohľadom na klimatický cieľ do roku 2040, ktorého cieľom je znížiť emisie o 90 percent. Vedci jednoznačne varujú pred ničivými následkami, ak sa tieto ciele už nebudú presadzovať vážne. Deje sa tak pod tlakom Európskej ľudovej strany, ktorá je kritizovaná za to, že tlačí späť na opatrenia, o ktorých sa rozhodlo. Tento vývoj vyvoláva otázky, ako napríklad otázku zakotvenia efektívnej klimatickej politiky do stálej politickej agendy.

Kontext klimatickej politiky v Európe

Klimatická politika je ústrednou témou od parlamentných volieb do EÚ v máji 2019. Vtedy vo svete demonštrovalo hnutie Fridays for Future, ktoré signalizovalo rastúce povedomie o naliehavosti klimatickej krízy. Medzi oprávnenými voličmi bol obzvlášť veľký počet mladých ľudí, ktorí podporovali Zelených. Ursula von der Leyen následne predstavila Zelenú dohodu ako základný kameň svojej agendy s ambicióznym cieľom urobiť Európu klimaticky neutrálnou do roku 2050. Kritické hlasy z krajín ako Maďarsko a Holandsko však zdôrazňujú napätie, ktoré vzniká pri implementácii týchto plánov.

Účinky pandémie koróny od roku 2020 tiež vyvolali významné diskusie o prechode dopravy a podpore zelených technológií. V roku 2024 bola prijatá rozsiahla legislatíva na sprísnenie obchodovania s emisiami a zabezpečenie klimatickej neutrality do polovice storočia. Existuje však nezhoda o type opatrení, ktoré by sa mali prijať. Krajiny ako Francúzsko a Poľsko sa spoliehajú na jadrovú energiu, zatiaľ čo Nemecko a Španielsko sa zameriavajú na obnoviteľné energie.

Aktuálne výzvy a riešenia

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 upevnili pozíciu strán skeptických voči Zelenej dohode. To viedlo k tomu, že dôležité politické sily, najmä z kresťanskodemokratickej EPP, požadovali zváženie ekonomických problémov. V dôsledku toho boli klimatické a environmentálne zákony zablokované alebo oslabené, čo negatívne ovplyvnilo vážnu implementáciu klimatických cieľov. To je ešte umocnené súčasnými ekonomickými výzvami. Predpokladá sa, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii, čo ešte viac zvyšuje naliehavosť opatrení.

V aktuálnej diskusii sa zdôrazňuje aj úloha automobilového priemyslu. Ursula von der Leyen ich v budúcnosti plánuje podporiť prostredníctvom „čistej dohody“. Cieľom je zabezpečiť konkurencieschopnosť a neohroziť súlad s klimatickými cieľmi. Opatrenia, ktoré EÚ plánuje v najbližších rokoch, si budú vyžadovať ročné investície v stovkách miliárd, hoci konsenzus o zdieľanom dlhu zostáva kontroverzný. Kľúčovým problémom je aj klesajúce povedomie verejnosti o klimatickej kríze, a to aj napriek tomu, že prieskum Eurobarometer ukázal, že 77 % respondentov považuje zmenu klímy za vážny problém.

Vývoj v oblasti ochrany klímy má v Európe zásadný význam. Výsledok nadchádzajúcej klimatickej konferencie v Beléme by preto mal ukázať smer pre budúcnosť európskej klimatickej politiky. Výzvy, ktoré nás čakajú, si vyžadujú politické odhodlanie a širokú sociálnu podporu, aby sme sa priblížili ku klimatickým cieľom.