Trump alebo Harris: Kto je najväčšou hrozbou pre Švajčiarsko?
Monika Roth v kritickom komentári skúma morálne dôsledky podpory Trumpa v kontexte volieb v USA a porovnáva ich s diktatúrami.
Trump alebo Harris: Kto je najväčšou hrozbou pre Švajčiarsko?
Uprostred nabitých diskusií o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA sa kladie otázka: Kto by bol ekonomicky lepší pre Švajčiarsko – Trump alebo Harris? Je zarážajúce, že k týmto úvahám dochádza aj vtedy, keď črty a postoj človeka ako Trump nemožno ľahko porovnávať s hodnotami politika, akým je Harris. Debatu sprevádza šokujúci názov: „Sympathy for the Devil“, inšpirovaný ikonickou piesňou Rolling Stones a novou knihou Bruna Patina, ktorá skúma temné stránky sily.
Patino, uznávaný mediálny profesionál, vo svojej práci vyzdvihuje brutálnu vládu Augusta Pinocheta, čilského diktátora, ktorý sa dostal k moci vojenským prevratom v roku 1973. Pod jeho tyranským vedením trpeli tisíce ľudí nepredstaviteľnými zverstvami; Mučenie a politické vraždy boli bežné. Patino opisuje svoje otrasné stretnutie s Pinochetom v roku 1992, kde bol svedkom ľadovo chladnej sebadôvery diktátora, ktorý neprejavil žiadnu ľútosť nad svojimi činmi. „Číňania zabili oveľa viac ľudí ako môj režim,“ tvrdil Pinochet, pričom strašné masové hroby zamietol ako „prísnosť“. Tieto desivé spomienky vyvolávajú obavy zo súčasného politického prostredia, kde diktátori ako Maduro a Putin šíria teror.
Tiene diktatúry
Alarmujúci sklon k relativizácii zla je čoraz zreteľnejší. Zatiaľ čo hnutie „Woke“ požaduje väčšiu integritu a rešpekt, zdá sa, že mnohé spoločnosti vo Švajčiarsku nemajú žiadne pochybnosti o podpore Trumpa – napriek jeho mafiánskym črtám a obvineniam vzneseným proti nemu. Ako je možné, že tieto spoločnosti, ktoré prispievajú na jeho kampaň, sú považované za „dobrých občanov“? Trump je muž, ktorý zorganizoval útok na Kapitol a je stále obdivovaný.
Do Švajčiarska preniká nádych dekadentného oportunizmu. Opustenie morálnych hodnôt a nedostatok integrity sú alarmujúce. Je to nebezpečná cesta, po ktorej kráčame – bez jasného morálneho kompasu na to spoločnosť draho doplatí. Otázkou zostáva: Ako dlho ešte môžeme hrať túto hru, kým nás dostihnú následky?