Atómová elektráreň Gösgen: 46 rokov bez bezpečnostných certifikátov – nebezpečenstvo pre región!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Jadrová elektráreň Gösgen vo Švajčiarsku, ktorá už 46 rokov nemá žiadne bezpečnostné záznamy, predstavuje pre región vážne riziká.

Das AKW Gösgen in der Schweiz, seit 46 Jahren ohne Sicherheitsnachweis, birgt ernsthafte Risiken für die Region.
Jadrová elektráreň Gösgen vo Švajčiarsku, ktorá už 46 rokov nemá žiadne bezpečnostné záznamy, predstavuje pre región vážne riziká.

Atómová elektráreň Gösgen: 46 rokov bez bezpečnostných certifikátov – nebezpečenstvo pre región!

Jadrová elektráreň Gösgen, ktorá sa nachádza neďaleko Bazileja, je znepokojujúcim problémom už od svojho uvedenia do prevádzky v roku 1979. Švajčiarsky jadrový regulátor ENSI v nedávnej správe priznal, že elektráreň už 46 rokov nespĺňa základné bezpečnostné požiadavky. Tento nesúlad by mohol mať vážne následky, najmä ak vezmeme do úvahy, že únik mimo budovy reaktora by mohol viesť k tomu, že jadro reaktora už nebude možné primerane chladiť. Takéto bezpečnostné nedostatky nie sú novinkou a boli objavené už na prelome tisícročí, keď bol dozorný úrad ešte klamaný zjednodušenými výpočtami a nepresnými tvrdeniami prevádzkovateľa.

Situácia vyvrcholila koncom mája, keď bola pre nedostatok bezpečnostných dôkazov odstavená jadrová elektráreň Gösgen. Napriek tomuto odstaveniu zostali dodávky elektriny vo Švajčiarsku stabilné, čo dáva na pravú mieru obavy zo závislosti od jadrovej energie. Nebezpečenstvo pre životné prostredie však robí z elektrárne kritický bod švajčiarskej energetickej politiky. Prípadná havária jadrového tavenia by mohla výrazne ohroziť nielen Švajčiarsko, ale aj veľké časti Nemecka s rizikom rádioaktívnej kontaminácie, ktorá by mohla mať následky až v Stuttgarte a ďalej.

Bezpečnostné nedostatky a nestabilita potrubí

Podľa aktuálnej správy ENSI je predpokladaná stabilita chladiacich potrubí v jadrovej elektrárni Gösgen zásadne nesprávna. Súčasné zistenia ukazujú, že napriek predchádzajúcim poznatkom sú tieto potrubia nestabilnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Riziko vážnej nehody je preto vyššie, ako sa doteraz tvrdilo. V prípade akútneho incidentu by bolo potrebné, aby sa v Nemecku do niekoľkých hodín zorganizovali rozsiahle evakuácie, čo ilustruje rozmer potenciálneho rizika.

V roku 2024 bolo v rámci inšpekcií ENSI zaznamenané, že jadrová elektráreň Gösgen mala 8 hlásených incidentov. Zatiaľ čo väčšina z týchto incidentov bola klasifikovaná ako menej závažná, faktom zostáva, že bezpečnostné audity a súvisiaca komora sú nevyhnutné na posúdenie stavu elektrárne. Federálny inšpektorát pre jadrovú bezpečnosť (ENSI) uvádza ako príklady jadrové elektrárne Beznau a Leibstadt, kde boli tiež hlásené nehody, ale žiadne kritické bezpečnostné nedostatky v rozsahu, ktorý bol pozorovaný v Gösgene.

Súčasnú diskusiu o bezpečnosti jadrovej elektrárne Gösgen ovplyvňujú aj budúce plány s rádioaktívnym odpadom a jeho likvidáciou. Nagra plánuje v roku 2024 dve žiadosti o všeobecnú licenciu, ktoré sa týkajú dlhodobého nakladania s rádioaktívnym odpadom. Otázka bezpečnosti a požadovaných dôkazov sa preto medzi obyvateľstvom stáva komplexným problémom v širšom kontexte.

Dostupné informácie naznačujú nielen nevyhnutné, ale aj naliehavo požadované opatrenia na zlepšenie bezpečnostných noriem. Diskusia o jadrovej elektrárni Gösgen a jej bezpečnostných nedostatkoch sa určite neskončí, kým nedôjde k výraznému pokroku.