Štát ako hacker? Mimovládne organizácie varujú pred katastrofickou legislatívou v oblasti dohľadu!

Štát ako hacker? Mimovládne organizácie varujú pred katastrofickou legislatívou v oblasti dohľadu!

V súčasnej diskusii o plánovanom monitorovaní messengerských služieb obhajcovia ochrany údajov a mimovládne organizácie bijú na poplach. Návrh zákona, ktorý sa má v Národnej rade schváliť od stredy do piatku, je kritizovaný ako „historický krok späť pre všeobecnú bezpečnosť“. Viac ako 40 organizácií vrátane renomovaných skupín na ochranu údajov, ako sú epicenter.works, Greenpeace a Catholic Action, poslalo otvorený list všetkým členom Národnej rady na protest proti takzvanému „monitorovaniu rizík“. Varujú pred nebezpečenstvom takejto legislatívy pre slobodu a súkromie jednotlivca.

Ústredným argumentom kritikov je nedostatočná nezávislá kontrola, ktorú by ministerstvo vnútra kontrolovalo samo. Technicky je cielené sledovanie messengerových služieb možné len v prípade napadnutia celého zariadenia, čím sa štát v podstate zmení na hackera samotného. Tento prístup by mohol úmyselne nechať otvorené bezpečnostné medzery a mať významné dôsledky pre všetkých používateľov. Podľa mimovládnych organizácií by to mohlo mať obzvlášť vážne následky pre novinárov, aktivistov, vedcov a opozičné sily.

Medzinárodné príklady dohľadu

Riziko takéhoto sledovania nie je teoretické. Alarmujúci vývoj už nastal v iných krajinách. V Španielsku bola tajná služba obvinená z používania špionážneho softvéru „Pegasus“ na monitorovanie mobilných telefónov Kataláncov, novinárov a členov vlády. Udalosti sa vyvíjali podobne v Grécku počas takzvaného škandálu „Predatorgate“, v ktorom sa stali terčom politici a novinári. V Poľsku úrady používajú Pegasus proti takmer 600 ľuďom vrátane mnohých opozičných členov a právnikov.

Tieto príklady ukazujú nielen potenciál zneužitia sledovacích technológií, ale aj nebezpečenstvo pre demokratické štruktúry. Monitoring Messenger zaradila ÖVP ako požiadavku do vládneho programu. Po počiatočných nezhodách o vhodnosti ústavy sa napokon podarilo odsúhlasiť návrh zákona, aj keď podpora vládnych strán v Národnej rade je neistá.

Technologické riziká špionážneho softvéru

Diskusia o sledovaní je ďalej posilnená technológiou špionážneho softvéru, ako je „Pegasus“. NSO Group, izraelská spoločnosť, vyvinula softvér schopný obísť šifrovanie platforiem ako WhatsApp, Signal a Telegram. Podľa správ môže Pegasus monitorovať viac ako 50 000 telefónnych čísel po celom svete a poskytuje hackerom rozsiahly prístup k smartfónom vrátane fotoaparátu a mikrofónu.

Odborníci zdôrazňujú, že najväčšou zraniteľnosťou je vlastne samotné koncové zariadenie, nie samotné metódy šifrovania. Federálna vláda dokonca plánuje oslabiť šifrovanie prostredníctvom federálneho trójskeho koňa, aby mohla sledovať komunikáciu prostredníctvom chránených poslov. Tieto opatrenia by mohli ohroziť celkovú bezpečnosť šifrovania a mať vážne následky.

Dôležitosť ochrany údajov je v tejto súvislosti obzvlášť jasná. Boli zavedené zákony na ochranu osobných údajov, ako napríklad všeobecné nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR), aby sa zabezpečila ochrana osobných údajov a zabránilo sa ich zneužitiu. Zásady ako spracúvanie osobných údajov len na prípustnom právnom základe a právo na prístup a vymazanie majú zabezpečiť rešpektovanie súkromia používateľov. Treba však poznamenať, že vývoj v oblasti technológií a spôsob, akým sa s ním vlády vyrovnávajú, naďalej predstavujú nové výzvy pre ochranu údajov.

Mimovládne organizácie dúfajú, že otvorený list môže zmobilizovať viac poslancov, aby zakročili proti hroziacemu legislatívnemu rozhodnutiu. Obavy odborníkov a aktivistov z ochrany údajov a hrozby vládnych monitorovacích systémov sú v dnešnom digitálnom svete relevantnejšie než kedykoľvek predtým.