Von der Leyen pod paľbou: Je Zelená dohoda v nebezpečenstve?

Von der Leyen pod paľbou: Je Zelená dohoda v nebezpečenstve?

Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, vo svojom nedávnom prejave o stave Únie zdôraznila potrebu jednoty, slobody, demokracie a právneho štátu. Priznala však aj to, že Zelená dohoda nemá plnú podporu, akú by si človek prial. Kritici ju obviňujú z narastajúcej deregulácie, ktorá slúži krátkodobým priemyselným záujmom, čo je v rozpore s dlhodobým cieľom klimatickej neutrality. Zatiaľ čo von der Leyen hovorila o „sile Zelenej dohody“ a EÚ zopakovala, že do roku 2050 sa chce stať klimaticky neutrálnou, zdá sa, že konkrétne opatrenia a ich implementácia sú prezentované v inom svetle. Informuje o tom Ökonews že na ceste je záplava omnibusových balíkov na uvoľnenie predpisov, o ktorých sa hovorí, že ušetria osem miliárd eur.

Táto deregulácia by mohla mať závažné dôsledky. Správa ukazuje, že neimplementácia existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia stojí ročne 180 miliárd EUR. Európsky úrad pre životné prostredie vyvoláva znepokojujúce pochybnosti o plánovanom financovaní environmentálnych opatrení v novom viacročnom finančnom rámci, čo by mohlo ešte viac ohroziť implementáciu Zelenej dohody. Patrick ten Brink, generálny tajomník EEB, kritizoval prejav von der Leyenovej ako „stav podvodu“ tvárou v tvár klimatickej kríze.

Prehľad Zelenej dohody

Európska zelená dohoda sa etablovala ako ambiciózny projekt, ktorého cieľom je dosiahnuť klimatickú neutrálnosť EÚ do roku 2050. Komisia plánuje do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. To zahŕňa 47 jednotlivých opatrení v rôznych sektoroch, ako je doprava, priemysel a obchod. Dôležitými prvkami sú obchodovanie s emisiami v EÚ, nová klimatická tarifa a klimatický sociálny fond s cieľom uviesť hospodárstvo a životné prostredie do súladu. Touto otázkou sa zaoberá Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie výzvy a príležitosti tohto projektu.

Pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine však výrazne zmenili ekonomické prostredie. Nemecko plánuje rozšíriť dovoz skvapalneného plynu a dočasne využívať uhoľné elektrárne, čo spochybňuje ciele udržateľnosti. Existujú tiež značné obavy, že Zelená dohoda by mohla ohroziť konkurencieschopnosť EÚ, keďže EÚ produkuje len 7,3 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Výhrady k cieľom vyjadrujú najmä východoeurópske krajiny, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na uhlie.

Medzinárodná spolupráca a sociálne aspekty

Medzinárodná spolupráca, napríklad v rámci „klimatického klubu“, by mala pomôcť EÚ nielen znížiť jej vlastné emisie, ale poskytnúť aj impulz na globálnej úrovni. Sociálne aspekty majú ústredný význam, pretože dekarbonizácia môže ovplyvniť rôzne skupiny obyvateľstva rôzne. Preto sú nevyhnutné návrhy na sociálne tlmenie prostredníctvom prerozdelenia príjmov z cien CO2 domácnostiam s nízkymi príjmami. Ako ukazuje Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie, došlo v posledných rokoch k posunutému zameraniu na klimatické otázky, najmä po politickom vzostupe Strany zelených a hnutia Piatky pre budúcnosť.

Výzvy, ktoré nás čakajú, v kombinácii s uprednostňovaním bezprostredných ekonomických záujmov pred dlhodobými environmentálnymi cieľmi vyvolávajú otázky o budúcnosti klimatickej politiky EÚ. Tlak na von der Leyenovú, aby našla riešenia, ktoré posilnia priemysel a zohľadnia ochranu klímy, rastie. Pozitívne kroky smerom k sociálnej spravodlivosti a udržateľnosti by mohli byť ohrozené hrozbou deregulácie a zanedbávaním environmentálnych záležitostí.