Sila jazyka: Pochopenie jidiš v tieni holokaustu

Sila jazyka: Pochopenie jidiš v tieni holokaustu

Hannah Pollin-Galay, docentka z Tel Avivskej univerzity, prednesie 27. marca 2025 prednášku s názvom "Mikrohistória slov. Holokaust-jidiš ako okno do života väzňa" vo Wiesenthalovom inštitúte pre štúdium holokaustu (VWI) vo Viedni. Prednáška začína o 18:30 hod. a diskutuje o hlbokých zmenách, ktoré priniesol holokaust v jazyku jidiš. Podujatie sa bude konať v angličtine a účasť vyžaduje predchádzajúcu registráciu na anmelde@vwi.ac.at. Ďalšie informácie sú dostupné v OTS nájsť.

Prednáška sa zaoberá najmä vývojom „khurbn-jidiš“, jedinečnej formy slovnej zásoby, ktorú vytvorili židovskí preživší počas a po druhej svetovej vojne. Pred holokaustom jazyk jidiš nedokázal adekvátne opísať traumatické zážitky zo zajatia, smrti a dehumanizácie. Vojna viedla k tomu, že väzni vyvinuli alebo prispôsobili množstvo nových slov a výrazov v jidiš, aby mohli svoje skúsenosti jazykovo spracovať.

Jazyková inovácia

Pollin-Galay vo svojej prednáške predstaví dva kľúčové pojmy, ktoré sa objavili v tomto novom sociolekte. Tieto výrazy sa vzťahujú na témy krádeží a nemecko-jidiš stretnutí počas holokaustu. Autori a intelektuáli ako Nachman Blumenthal, Yisrael Kaplan a Chava Rosenfarb prispeli k dokumentovaniu týchto nových lingvistických prvkov. Svoje traumatické zážitky spracovali vytvorením jazyka, ktorý zohľadnil morálne a existenčné dilemy, ktorým čelili.

Spomínajú sa napríklad nové pojmy ako „shabrivin“ (drancovanie) a „kuzinka“ (vykorisťovateľská sexuálna praktika), ktoré živo odrážajú výzvy a konflikty prežitia. Poetický a literárny význam „jidiš holokaustu“ nachádza vyjadrenie v dielach spisovateľov ako Rosenfarb a Ka-Tzetnik. Títo autori sa vo svojich textoch zaoberajú témami ako korupcia, identita a odolnosť, ktoré sú veľmi aktuálne aj pre dnešné diskusie o židovskej histórii a identite.

Rozšírený kontext

Prednáška je okrem jazykových aspektov vnímaná aj v historickom kontexte. Eichmannov proces napríklad zmenil sociálne vnímanie nemeckého jazyka v Izraeli a vytvoril zvláštnu akustickú prítomnosť. Ľudia, ktorí v tomto procese hovorili a svedčili, považovali nemčinu za „nacistický jazyk“ a viac za súčasť svojej špecifickej historickej reality. Tento vývoj prispieva k rozvoju aktuálnejších pohľadov na nemecký jazyk a jeho kultúrny význam po holokauste.

Hannah Pollin-Galay sa vo svojich výskumoch a publikáciách ponorila do témy jazykových zmien počas holokaustu, najmä vo svojej knihe Occupied Words: What the Holocaust Did to Jidiš. Toto dielo získalo Národnú cenu židovskej knihy za rok 2024 v kategórii Štúdie holokaustu. Pollin-Galay sumarizuje dôležitosť jazyka jidiš a jeho premien pri riešení dejín holokaustu.

Skúmanie týchto lingvistických inovácií otvára nový pohľad na židovskú históriu a s tým spojenú otázku identity. Prednáška preto sľubuje hlboké preskúmanie jazyka, traumy a histórie.