Argentínsky najvyšší súd ukončil Kirchnerovu politickú éru

Argentínsky najvyšší súd ukončil Kirchnerovu politickú éru

V Argentíne má najvyšší súd politickú kariéru Cristina Fernández de Kirchner, bývalý prezident, ktorý pôsobil celkovo dve funkčné obdobia, fakticky skončil. Dostala aj šesťročný trest odňatia slobody, čím marginalizovala jednu z najkontroverznejších postáv argentínskej politickej histórie.

Jasný verdikt a politické dôsledky

72-ročnú Kirchnerovú, ktorá bola prezidentkou v rokoch 2007 až 2015, odsúdili za podvod v roku 2022. Obvinili ju z toho, že nasmerovala verejné projekty výstavby ciest v Patagónii na blízkeho dôverníka. Toto rozhodnutie zmarilo ich plány zúčastniť sa provinčných volieb v Buenos Aires, ale mohlo by znovu motivovať ich rozdelenú perónistickú opozíciu, ktorá od odovzdania moci prezidentovi Javierovi Mileimu v roku 2023 hľadá nový smer.

Reakcie a odpor na ulici

Kirchnerovi priaznivci verdikt ostro kritizujú. V Buenos Aires ich priaznivci blokovali ulice, bubnovali a mávali transparentmi s podobizňou Evity Perónovej, manželky zakladateľa politického hnutia Juana Peróna. Samotná Kirchnerová opísala sudcov Najvyššieho súdu ako „triumvirát nereprezentovateľných“, keď hovorila s tisíckami priaznivcov zhromaždených pred sídlom jej perónistickej justicialistickej strany.

Budúcnosť perónistického hnutia

Výzvy, ktorým čelí perónske hnutie, sú obrovské. Podľa politológa Carlosa Faru nebude Kirchnerova absencia znamenať koniec jej politického hnutia, no dynamika sa určite zmení. Vládny zdroj poznamenal, že rozhodnutie môže buď oslabiť, alebo posilniť opozíciu. To znamená, že peronizmus sa môže buď konsolidovať, alebo sa rozpadnúť na tisíc kusov.

Obvinenia a predchádzajúci vývoj

Prokuratúra obvinila Kirchnera, že priviedol stovky miliónov dolárov dodávateľovi stavby Lázarovi Báezovi. Počas jej vlády a jej zosnulého manžela Néstora Kirchnera dostali spoločnosti kontrolované Báezom množstvo zákaziek na projekty výstavby ciest v Patagónii, z ktorých takmer polovica bola opustená. Báez si medzitým už odpykával trest odňatia slobody.

Kritika a ekonomické výzvy

V posledných rokoch Kirchnerova popularita, podobne ako popularita perónistického hnutia, výrazne utrpela. Za prezidenta Alberta Fernándeza, ktorému v roku 2019 zastávala funkciu viceprezidenta, zažila Argentína ekonomický neúspech, ktorý zaznamenal masívnu tvorbu peňazí a prudký nárast inflácie. Napriek tomu má lojálnych nasledovníkov, najmä medzi pracujúcimi voličmi, ktorí záviseli od dotácií, ktoré jej a jej manželovi poskytoval čas vo vláde.

Konflikt so súčasným prezidentom

Kirchner nedávno vyjadril ostrú kritiku úspornej politiky prezidenta Mileia a obvinil ho zo znižovania dôchodkov a nedostatočného financovania verejného školstva. Milei kontroval tým, že by „rád zatĺkol posledný klinec do rakvy Kirchnerizmu s Cristinou Kirchnerovou v nej“. Toto napätie poukazuje na hlboké trhliny v argentínskej politickej scéne.

Právne výzvy a nadchádzajúce súdne spory

Kirchner nie je konfrontovaný len s aktuálnym verdiktom. Čelí niekoľkým ďalším obvineniam a v novembri sa postaví pred súd pre obvinenia z vedenia rozsiahleho úplatkárstva. Nie je prvou argentínskou prezidentkou, ktorá čelí odsúdeniu za trestný čin; napríklad bývalý prezident Carlos Menem bol v 90. rokoch odsúdený za spreneveru verejných financií, ale ako senátor požíval imunitu.