Štokholm začína megaprojekt: odstráňte 800 000 ton CO₂ ročne!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Stockholm Exergi investuje 13 miliárd SEK do závodu na zachytávanie CO₂; Výstavba sa začne v roku 2025, uvedenie do prevádzky v roku 2028 na dosiahnutie klimatických cieľov.

Štokholm začína megaprojekt: odstráňte 800 000 ton CO₂ ročne!

27. marca 2025 oznámila spoločnosť Stockholm Exergi výstavbu jedného z najväčších zariadení na zachytávanie a skladovanie biogénneho oxidu uhličitého. Investičná suma pre tento dôležitý projekt predstavuje 13 miliárd SEK. Výstavba sa začne okamžite a očakáva sa, že zariadenie bude uvedené do prevádzky v roku 2028. Ročne sa plánuje zachytávať a skladovať až 800 000 ton CO₂, čo by mohlo významne prispieť k boju proti klimatickým zmenám.

Umiestnenie nového závodu je v energetickom prístave v blízkosti tepelnej elektrárne Värtaverket v Štokholme. Toto strategické rozhodnutie bolo motivované verejnou podporou a nákupom negatívnych uhlíkových kreditov. Stockholm Exergi si vybral partnera Northern Lights pre prepravu a skladovanie CO₂, aby sa zabezpečila efektívnosť a bezpečnosť projektu.

Technológia a udržateľnosť

Technológia používaná na zachytávanie CO₂ má korene v 70. rokoch 20. storočia a ďalej sa rozvíjala prostredníctvom testovacieho zariadenia, ktoré je v prevádzke od roku 2019. Zachytený CO₂ sa trvalo ukladá a mineralizuje v hornine pod morským dnom. Tento krok je rozhodujúci pre dosiahnutie klimatických cieľov a čistých nulových emisií.

Tepelná elektráreň Värtaverket, ktorá je už v prevádzke, vyrába trvalo udržateľné teplo a elektrinu z odpadu z lesného hospodárstva a píly a poskytuje teplo pre viac ako 800 000 ľudí v Štokholme, podporované 3 000 kilometrov dlhou sieťou diaľkového vykurovania. Táto infraštruktúra demonštruje existujúci záväzok spoločnosti Stockholm Exergi k udržateľným energetickým riešeniam, ktoré sponzoruje mesto Štokholm a konzorcium európskych penzijných fondov.

Medzinárodné perspektívy a úloha CCS

Rozvoj a implementácia technológií zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) má veľký význam nielen vo Švédsku, ale aj na medzinárodnej úrovni. Podľa správy Wirtschaftsdienst získava CCS čoraz väčšiu akceptáciu, najmä v EÚ, kde je uznávaný ako nevyhnutný nástroj na znižovanie emisií. Otázka „ťažkých a nevyhnutných emisií“ zohráva ústrednú úlohu, pretože na úspešné zavedenie CCS sú potrebné presné definície týchto pojmov.

Už je aktívnych množstvo medzinárodných projektov CCS, vrátane prvého projektu v Nórsku (Sleipner od roku 1996) a ďalších v krajinách ako USA, Kanada, Brazília, Čína a Saudská Arábia. Globálny inštitút CCS oznámil, že v roku 2023 bolo v prevádzke celkovo 41 projektov, ktoré zachytili približne 49 miliónov ton CO₂.

Zároveň sa však poznamenáva, že rozširovanie infraštruktúry na prepravu a skladovanie CO₂ nemusí spĺňať požiadavky, ktoré musí dôkladne zvážiť medzinárodné spoločenstvo. V Nemecku sa v minulosti pozornosť sústredila na reguláciu CCS, pričom komerčné využitie bolo zakázané od roku 2012 až donedávna. Tieto obmedzenia by mohli ohroziť pokrok pri dosahovaní klimatických cieľov, keďže CCS sa čoraz viac považuje za súčasť komplexnej stratégie v oblasti zmeny klímy.

Celkovo sa zachytávanie a ukladanie CO₂ považuje za nevyhnutný, ale obmedzený príspevok k ochrane klímy. Je veľmi dôležité pokračovať v konvenčných opatreniach v oblasti klímy a považovať CCS za súčasť integrovaného prístupu. Pre budúci úspech globálnej klimatickej politiky je dôležitá aj transparentnosť a jasnosť, pokiaľ ide o definíciu a implementáciu emisií, ktorým je ťažké sa vyhnúť.