Behaviorálny ekonóm Ernst Fehr: Revolúcia ekonomiky prostredníctvom experimentov!

Behaviorálny ekonóm Ernst Fehr: Revolúcia ekonomiky prostredníctvom experimentov!

Ernst Fehr, popredný behaviorálny ekonóm a profesor na Univerzite v Zürichu, predniesol hlavný prejav na Rakúskej akadémii vied (ÖAW) vo Viedni 16. mája 2025. Pod názvom „Revolúcia empirickej a behaviorálnej vedy v ekonómii“ Fehr diskutoval o základných zmenách v rámci disciplíny, ktoré priniesli empirický výskum a experimenty. Fehr vo svojom príhovore poznamenal, že posledných 50 rokov sa vyznačovalo revolučným vývojom, ktorý umožnili výkonné počítače a moderné empirické metódy. Tieto pokroky umožňujú výskumníkom presne testovať a pochopiť kauzálne vzťahy.

Fehr, ktorý sa narodil 21. júna 1956 v Harde, si získal povesť jednej z najvýznamnejších osobností výskumu v oblasti behaviorálnej ekonómie. Okrem iného sa zaoberá komplexnosťou produktov a ich vplyvom na rozhodovanie spotrebiteľov. Názorným príkladom z jeho rozprávania bol americký hotel, kde si hostia museli priplatiť za ustlanie postelí. Táto prax nielen zvyšuje zložitosť, ale aj náklady pre zákazníkov, čo možno interpretovať ako strategický krok spoločností na zvýšenie „nákladov na vyhľadávanie“.

Podnikateľské stratégie a experimenty

Fehr vo svojom prejave kritizoval taktiku niektorých spoločností, ktoré zámerne zvyšujú náklady na vyhľadávanie pre zákazníkov, aby sťažili prechod k iným poskytovateľom. Poukázal tiež na to, že spoločnosti ako Google a Amazon vykonávajú každý deň experimenty, aby ovplyvnili správanie zákazníkov. To vyvoláva otázky o etických dôsledkoch takýchto stratégií.

Jeho práca zasahuje aj do štúdia individuálnych preferencií, sociálnych noriem a skupinových kultúr. Fehr tiež analyzuje kauzálne účinky dôvery a sociálnych noriem na ekonomické správanie. Jedna z jeho nedávnych štúdií skúmala, či podnikateľská kultúra podporuje nadmerné riskovanie, čo prispelo k finančnej kríze v roku 2008.

Úloha dôvery a inštitúcií

Fehr vo svojom výskume ukazuje, že jednotlivci majú tendenciu byť viac averzii voči riziku v časoch rozmachu, čo posilňuje ekonomické vrcholy. Naopak, v čase krízy sa stávajú opatrnejšími, čo vedie k poklesu cien finančných aktív. Poznamenal, že samotná dôvera alebo inštitucionálne pravidlá nestačia na zabezpečenie efektívnych ekonomických interakcií. Skôr je potrebná dôvera a pevné inštitucionálne štruktúry.

Fehr je tiež spoluzakladateľom „FehrAdvice“, kde sprístupňuje empirické poznatky firmám. Upozorňuje však, že veda často zdôrazňuje skôr vieru ako empirické dôkazy. Ide o nebezpečný trend, proti ktorému treba bojovať. Vzhľadom na svoje úspechy a postrehy Fehr neuvažuje o prípadnej Nobelovej cene a chce sa dištancovať od očakávaní vonkajšieho sveta.

Význam Fehrovej práce je evidentný nielen v mnohých oceneniach, ale aj v jeho aktívnej úlohe v rámci akademickej obce, publikoval v renomovaných časopisoch ako American Economic Review a Journal of Political Economy. Jeho zistenia významne prispievajú k ďalšiemu rozvoju ekonómie a nášho chápania ľudského správania v ekonomických súvislostiach.