Behaviorálny ekonóm Ernst Fehr: Revolúcia hospodárstva prostredníctvom experimentov!

Ernst Fehr spricht am 16. Mai 2025 in Wien über empirische Forschung in der Wirtschaftswissenschaft. Insights zu Konsumentenverhalten.
Ernst Fehr hovorí o empirickom výskume ekonómie 16. mája 2025 vo Viedni. Informácie o správaní spotrebiteľov. (Symbolbild/DNAT)

Behaviorálny ekonóm Ernst Fehr: Revolúcia hospodárstva prostredníctvom experimentov!

Wien, Österreich - Ernst Fehr, popredný ekonóm správania a profesor na University of Zürich, predniesol prednášku 16. mája 2025 na Rakúsej akadémii vied (ÖAW) vo Viedni. V rámci názvu „Empirická a behaviorálna revolúcia v ekonómii“ sa FEHR zaoberala základnými zmenami v disciplíne spôsobenej empirickým výskumom a experimentmi. Fehr vo svojom prejave zistil, že posledných 50 rokov bolo formovaných revolučným vývojom, ktorý umožnil výkonné počítače a moderné empirické metódy. Tento pokrok umožňuje výskumným pracovníkom presne testovať a porozumieť príčinným vzťahom.

Fehr, ktorý sa narodil v Hard 21. júna 1956, si získal povesť jednej z najdôležitejších výskumných osobností v oblasti behaviorálnej ekonómie. Okrem iného sa zaoberá zložitosťou výrobkov a ich vplyvom na rozhodnutia spotrebiteľov. Živým príkladom z jeho prednášky bol americký hotel, kde hostia musia za výrobu postele platiť navyše. Táto prax zvyšuje nielen zložitosť, ale aj náklady pre zákazníkov, ktoré možno interpretovať ako strategické opatrenie spoločností na zvýšenie „nákladov na vyhľadávanie“.

Podnikateľské stratégie a experimenty

Fehr vo svojom prejave kritizoval taktiku niektorých spoločností, ktoré konkrétne zvyšujú náklady na vyhľadávanie zákazníkov, aby sťažovali prechod na iných poskytovateľov. Poukázal tiež na to, že spoločnosti ako Google a Amazon vykonávajú experimenty každý deň, aby ovplyvnili správanie zákazníkov. To vyvoláva otázky o etických dôsledkoch takýchto stratégií.

Jeho práca sa rozširuje aj na skúmanie individuálnych preferencií, sociálnych noriem a skupinových kultúr. FEHR tiež analyzuje príčinné účinky dôvery a sociálnych noriem na hospodárske správanie. Jedna z jeho posledných štúdií sa zaoberala otázkou, či podnikateľské kultúry uprednostňujú nadmerné riziko pre riziko, čo prispelo k finančnej kríze v roku 2008.

Úloha dôvery a inštitúcií

Vo svojich výsledkoch výskumu FEHR ukazuje, že jednotlivci majú tendenciu konať viac v rozmachu, čo zvyšuje ekonomické vrcholy. Naopak, v čase krízy sa stávajú opatrnejšími, čo vedie k poklesu rozvoja finančných investícií. Zistil, že samotné dôveryhodné alebo inštitucionálne pravidlá nestačia na zabezpečenie efektívnych ekonomických interakcií. Skôr sú potrebné dôveryhodné aj robustné inštitucionálne štruktúry.

Fehr je tiež spoluzakladateľom „Fehradvice“, kde sprístupňuje empirické znalosti spoločnostiam. Varuje však, že vo vede však viera často prichádza do popredia namiesto empirických dôkazov. Toto je nebezpečná tendencia bojovať. Na pozadí svojich úspechov a poznatkov Fehr nemyslí na možnú Nobelovu cenu a chcel by sa dištancovať od očakávaní vonkajšieho sveta.

Dôležitosť práce FEHR sa jasne objavuje nielen v mnohých oceneniach, ale aj vo svojej aktívnej úlohe vo vedeckej komunite, ktorá publikuje v dobre známych špecializovaných časopisoch, ako je „americký ekonomický prehľad“ a „Journal of Political Economy“. Jeho zistenia významne prispievajú k ďalšiemu rozvoju ekonómie a k nášmu chápaniu ľudského správania v hospodárskych kontextoch.

Details
OrtWien, Österreich
Quellen