Palestínčania hladujú alebo ich zabíjajú Izraelčania hľadajúci pomoc

Palestínčania hladujú alebo ich zabíjajú Izraelčania hľadajúci pomoc

Po 21 mesiacoch vojen v Gaze je pobrežný pás poznačený pribúdajúcimi scénami smrti a hladu. Ľudia umierajú pri pokuse o pomoc, iní hladujú a kritika konania Izraela sa ozýva aj medzi mnohými jeho najbližšími spojencami. Organizácia Spojených národov uvádza, že od konca mája, keď začala svoju činnosť nová kontroverzná humanitárna agentúra Gaza Humanitarian Foundation (GHF), bolo pri hľadaní jedla zabitých viac ako 1000 ľudí.

Situácia v Gaze: Úplné obliehanie

Gaza bola už pred konfliktom jednou z najizolovanejších a najhustejšie obývaných oblastí na svete, kde na ploche 363 kilometrov štvorcových žili približne dva milióny ľudí. Izrael už roky udržiava prísne kontroly prostredníctvom pozemnej, vzdušnej a námornej blokády, ktorá výrazne obmedzuje pohyb tovaru a osôb. Podľa OSN bola viac ako polovica obyvateľov považovaná za podvyživených a žila pod hranicou chudoby.

Pred vojnou sa tok dodávok pomoci do Gazy zvýšil na 500 až 600 nákladných áut denne. Toto číslo odvtedy kleslo v priemere len na 28 nákladných áut denne, informovala v stredu skupina humanitárnych organizácií. Zostáva nejasné, či toto číslo zahŕňa nákladné autá používané na operácie GHF.

Humanitárna kríza sa zhoršuje

Po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, ktorý zabil viac ako 1200 ľudí a prevzal 250 rukojemníkov, Izrael nariadil „úplné obkľúčenie“ Gazy, pričom prerušil dodávky elektriny, potravín, vody a paliva. V dôsledku toho sa rýchlo rozvinula humanitárna kríza, keď uväznení obyvatelia čelili hladu a ničivej izraelskej vojenskej ofenzíve. Organizácie pre ľudské práva kritizovali izraelské používanie potravín ako „vojnovú zbraň“ a obvinili krajinu z používania „kolektívnych trestov“.

Krátky oddych a dočasné prímerie

V dôsledku medzinárodného tlaku dorazili dodávky prvej pomoci do Gazy koncom októbra. Dočasné prímerie medzi Izraelom a Hamasom začalo 24. novembra 2023, čím sa mierne zvýšili toky pomoci. Ale prímerie stroskotalo o týždeň neskôr.

Dodávky pomoci potom opäť klesli, zatiaľ čo prísne izraelské kontroly dodávky naďalej zdržiavali. Izraelské úrady uviedli, že kontroly sú nevyhnutné, aby zabránili Hamasu presmerovať pomoc, zatiaľ čo humanitárni predstavitelia obvinili Izrael z úmyselného obmedzovania pomoci.

Kolaps spoločenského poriadku

Keď izraelská ofenzíva zničila pásy Gazy, vysídlila väčšinu jej obyvateľov a oslabila kontrolu Hamasu, rozšírilo sa bezprávie. Plienenie sa stalo novou prekážkou pre nákladné autá OSN a počet obetí na miestach pomoci sa zvýšil. OSN len niekoľko týždňov po vojne varovala, že verejný poriadok sa začína rúcať, keď zúfalí Palestínčania kradnú múku a hygienické výrobky zo skladov.

V novembri 2024 OSN opäť zazvonila na poplach a uviedla, že schopnosť dodávať pomoc „úplne zmizla“. Pri jednom z najhorších rabovaní sa stratilo viac ako 100 kamiónov. Vodiči boli nútení vyložiť nákladné autá pod hrozbou násilia, robotníci boli zranení a vozidlá utrpeli značné škody.

Nová organizácia pomoci a tragédia hladomoru

V januári tohto roku Izrael zakázal UNRWA pôsobiť v Gaze, čím pripravil státisíce ľudí o prístup k životne dôležitým službám, ako je jedlo, zdravotná starostlivosť a vzdelanie. V máji GHF oznámil, že začne s distribúciou pomoci so súhlasom Izraela. Krátko pred jej spustením rezignoval riaditeľ GHF Jake Wood s tým, že prácu nie je možné vykonávať „s prísnym rešpektovaním humanitárnych princípov ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti“.

OSN sa na tomto modeli odmietla zúčastniť, pretože GHF porušila niektoré základné humanitárne princípy. Kritici poukázali na to, že v južnej a strednej časti Gazy je len malý počet distribučných miest GHF – oveľa menej ako podľa predchádzajúceho modelu OSN, čo má za následok veľké zhromaždenia ľudí na obmedzených miestach.

V nedeľu ministerstvo zdravotníctva v Gaze informovalo, že v priebehu 24 hodín zomrelo desať ľudí kvôli hladu a podvýžive, čím sa celkový počet úmrtí Palestínčanov od hladu zvýšil na 111. V stredu 111 medzinárodných humanitárnych organizácií vyzvalo Izrael, aby ukončil blokádu a súhlasil s prímerím, pričom varovalo, že zásoby v enkláve sú teraz „úplne vyčerpané“.

Medzinárodné reakcie a budúcnosť pomoci

Izraelský predstaviteľ na stredajšej tlačovej konferencii uviedol, že v budúcnosti sa očakáva posielanie ďalšej pomoci do enklávy. „Chceme, aby do Gazy vchádzalo stále viac nákladných áut a rozdeľovali pomoc, pokiaľ do toho nebude zapojený Hamas,“ povedal predstaviteľ.

Medzinárodný tlak na Izrael naďalej rastie, a to aj zo strany Spojených štátov. V pondelok ministri zahraničných vecí 25 západných krajín kritizovali Izrael za „odkvapkávaciu pomoc“ do pásma Gazy. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo vyhlásenie ako „nerealistické“.