Gigantický rast mozgu: Koľko práce mení naše myslenie!

Gigantický rast mozgu: Koľko práce mení naše myslenie!

Nedávna štúdia z Kórey ukazuje, že predĺžený pracovný čas môže spôsobiť merateľné zmeny v mozgu. Podľa tohto výskumu, zverejneného 14. mája 2025, ľudia, ktorí pracujú 52 a viac hodín týždenne, vykazujú výrazné rozdiely v porovnaní s profesionálmi s pravidelným pracovným časom. Výskum ukázal, že stredný predný lalok je asi o 20 percent väčší u ľudí s veľkou záťažou. To by mohlo mať vplyv na kognitívnu výkonnosť, ako vysvetľuje Wolfgang Lalouschek, viedenský pracovný lekár. Väčšie oblasti mozgu by preto mohli znamenať zvýšenie kognitívnej výkonnosti.

Štúdia však rieši aj možné negatívne dôsledky. Ľudia, ktorí veľa pracujú, sú náchylnejší na stres. Je zaujímavé, že sa zistilo, že rozhodujúci je vnútorný postoj k práci. Zamestnanci, ktorí svoju prácu vnímajú ako zmysluplnú, dokážu lepšie kompenzovať stres. Ukazuje sa, že vnímanie práce ako hodnotného povolania poskytuje nárazník proti škodlivým účinkom stresu a posilňuje výsledky.

Nahliadnutie do sveta práce

Diskusia o pracovnom čase a jeho vplyve na zdravie je veľmi dôležitá aj v širšej pracovnej vede. Podľa Wissenschaft.de by zamestnanci mali byť dlhodobo produktívni a spokojní so svojou prácou. V tejto súvislosti začali zamestnávatelia ponúkať rôzne modely pracovného času, aby sa uľahčilo zosúladenie pracovného a súkromného života. Ale zároveň odborníci varujú, že nadmerný stres môže výrazne znížiť produktivitu.

Právne predpisy v mnohých krajinách vyžadujú pravidelnú pracovnú dobu 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Vo výnimočných prípadoch však môže byť povolených až 60 hodín týždenne, hoci to zvyčajne platí len pre krátke časové úseky. Flexibilné úpravy pracovného času by teoreticky mohli posilniť časovú suverenitu zamestnancov, treba však dbať na to, aby neviedli k nadmernej pracovnej záťaži.

Riziká a výzvy

Hroziacim nebezpečenstvom dlhého pracovného času je čoraz nejasnejšia hranica medzi prácou a voľným časom, najmä pri možnostiach domácej kancelárie. To môže ohroziť ochranu zamestnancov, pretože oddelenie pracovného a súkromného života už často nie je jasné. Tlak na neustálu dostupnosť môže tiež viesť k skráteniu doby zotavenia, čo má negatívny vplyv na celkovú pohodu.

Štúdia tiež poukazuje na dlhodobé zdravotné riziká spojené s nadmernou prácou, vrátane únavy, problémov so spánkom a zvýšeného rizika vážnych chorôb. Najmä frekvencia úrazov sa výrazne zvyšuje s dlhším pracovným časom, čo môže mať v kritických profesiách fatálne následky. Veľkým rizikom pre spoločnosti je aj nadmerná pracovná záťaž, ktorá môže viesť k vyššej fluktuácii, častejším chorobným volaniam a celkovému poklesu produktivity.

V súhrne možno povedať, že zamestnávatelia a zamestnanci museli nájsť rôzne spôsoby, ako čeliť výzvam moderného sveta práce. Rozhodujúce sú flexibilné pracovné modely, ktoré rešpektujú zdravie zamestnancov a zároveň zvyšujú ich spokojnosť a produktivitu. Vždy by sa však mala venovať pozornosť rovnováhe medzi pracovným zaťažením a spoločenským životom, aby sa podporilo udržateľné a zdravé pracovné prostredie.