Veľvyslanec Ljubinski odchádza z Rakúska: Čo zostáva z misie?

Veľvyslanec Ljubinski odchádza z Rakúska: Čo zostáva z misie?

Vo Viedni v najbližších týždňoch končí dlhoročný veľvyslanec Ruskej federácie v Rakúsku Dmitri Ljubinski. Oznámenie o blížiacom sa prepustení bolo zverejnené vo štvrtok prostredníctvom publikácie na Facebooku. Zatiaľ nebol oznámený žiadny nástupca a Rusko nepožiadalo o nového veľvyslanca oe24 nahlásené.

Ljubinskij, ktorého prezident Putin vymenoval 10. augusta 2015, videl široké bilaterálne príležitosti aj dramatické obmedzenia, ktoré priniesla ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, počas jeho takmer desaťročného pôsobenia vo Viedni. Odvtedy boli Ljubinski a jeho kolegovia diplomati z veľkej časti vylúčení z oficiálnych rakúskych podujatí, čo oslabilo diplomaciu medzi oboma krajinami. Pozoruhodná bola najmä neprítomnosť rakúskych zástupcov na recepcii ku „Dňu Ruska“, kde bol prítomný iba podnikateľ Siegfried Wolf.

Diplomatické účinky a kritika

Ljubinski novinárom povedal, že jeho čas v Rakúsku bol poznačený „mnohými rokmi, ktoré neboli ľahké“. Osobitne vyzdvihol iniciatívy súvisiace s Veľkou vlasteneckou vojnou ako úspech. Napriek tomu sa posťažoval na negatívne spravodajstvo v rakúskych médiách, ktoré podľa jeho názoru vytvára skreslený obraz Ruska. Ljubinski tiež kritizoval neutralitu Rakúska. Poznamenal, že chýba program pre seriózny dialóg a poukázal na to, že miestne politické vedenie poškodilo diplomatickú tradíciu Viedne.

Medzitým ukrajinský veľvyslanec v Rakúsku Vasyl Khymynets označil situáciu na Ukrajine za brutálnu a genocídnu. Zdôrazňuje, že mier je možný len vtedy, ak Rusko zastaví svoje vojenské aktivity. Ako dnes informoval, kritizoval Khymynetove mierové návrhy, ktoré sú formulované bez Ukrajiny, a označil členstvo v NATO za najefektívnejšiu cestu k mieru a bezpečnosti v Európe. Hrozba zo strany Ruska je ústredným problémom, ktorý spochybňuje súčasný význam rakúskej neutrality.

Problematické vzťahy Rakúska s Ruskom

Rakúsko v minulosti často vystupovalo ako neutrálny sprostredkovateľ medzinárodných konfliktov, no súčasná geopolitická situácia túto neutralitu podrobuje skúške. Ďalším výbušným problémom je závislosť od dovozu ruského plynu, ktorý napriek medzinárodnej kritike stále tvorí dve tretiny dodávok plynu v Rakúsku. Bývalý šéf OMV Gerhard Roiss kritizoval túto závislosť a dlhé zmluvy na dodávku plynu do roku 2040.

Niektoré rakúske spoločnosti naďalej pôsobia v Rusku, čo podnecuje prebiehajúcu diskusiu o rakúsko-ruských vzťahoch. Spoločnosť rakúsko-ruského priateľstva zostáva aktívna, zatiaľ čo FPÖ, strana s tradične dobrými vzťahmi s Ruskom, naďalej predkladá do Národnej rady návrhy ústretové voči Rusku. Mediálne pokrytie ukrajinskej vojny, najmä Kronen Zeitung a ORF, je tiež kritizované, pretože často šíri proruské naratívy, ako napr. taz poznámky.

Zatiaľ čo rakúska humanitárna pomoc Ukrajine, ktorá od začiatku vojny predstavovala približne 750 miliónov eur, je uznávaná, podľa medzinárodných štandardov je považovaná za nedostatočnú. Kancelár Karl Nehammer opätovne potvrdil neutralitu Rakúska, ale neexistujú žiadne známky opätovného usporiadania alebo stiahnutia existujúcich politických vzťahov s Ruskom.