Tlačové umenie ako motor Enlightenment: Výskumný projekt v Európe
Tlačové umenie ako motor Enlightenment: Výskumný projekt v Európe
Vynález tlaku tlačiarenského tlaku v 15. storočí spôsobil spôsob, akým sa šíria vedomosti. S touto priekopníckou technológiou by sa mohli texty vytlačiť vo veľkom množstve, čo umožnilo rýchlu výmenu nápadov. Toto položilo základ pre modernú verejnosť, ktorá sa vyvinula v tomto forme dodnes. Vzrušujúci výskumný projekt, ktorý analyzuje účinky tohto vynálezu, sa čoskoro začne v strednej Európe.
Pokrok Johannes Gutenberg bol nahradený namáhavým písomným rukopisom. To viedlo k globálnemu šíreniu vedomostí, podobne ako neskoršia revolúcia internetu. Interdisciplinárna sieť vedcov skúma komplexné interakcie medzi tlakom a verejnosťou od 16. storočia v rámci EÚ financovanej nákladovej akcie „Tlačová kultúra a verejné sféry v strednej Európe (1500-1800). Marion Romberg z Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn a Mona Garloff z univerzity ininsbručov.
Výskumný projekt na prvý pohľad
Projekt sa začína začiatkom októbra a stanovil si cieľ zdokumentovať zmeny, ktoré so sebou tlak knihy priniesol v ranom modernom období. „Vytvorenie rôznych médií, ako sú noviny, knihy a hudba, umožnilo, že verejnosť nie je len vzniknutá, ale mala tiež obrovský vplyv na vzdelávanie,“ vysvetľuje Garloff. Zameria sa na obdobie od 16. do konca 18. storočia a prekonajú národné hranice v analýze.
Myšlienku verejnosti je všeobecne pochopená dvoma vedcami vrátane ľudí, ktorí nedokázali prečítať. „Existuje veľa ľudí, ktorí sa stále zúčastňujú tlačených médií, či už prostredníctvom čítania nahlas alebo vzájomným rozprávaním obsahu,“ vysvetľuje Garloff. Podľa správ sa 30 až 40 ľudí často zúčastnilo na šírení jedného letáku, pretože sa to podelilo o rôzne kanály.
Organizované verejné knižnice, ako aj trhy a kostoly zohrávali úlohu pri šírení vedomostí. Príkladom prvej verejnej knižnice je prvý v Innsbrucku založený pod Máriou Theresia. Tieto inštitúcie prispeli k skutočnosti, že znalosti boli zdieľané a distribuované aj cez národné hranice. Vedci považujú Európsky obeh spisov za rozhodujúci faktor pre výmenu myšlienok, ktoré mali trvalý vplyv na spoločenský život.
Vytváranie sietí vo výskume
Projekt nie je len klasická výskumná spoločnosť, ale je podporovaná ako súčasť nákladov na program financovania EÚ. Cieľom tohto programu je vytvoriť sieť, ktorá spája vedcov z rôznych disciplín do výskumu spoločnej témy. Konferencie, workshopy a ďalšie siete sa plánujú počas štyroch rokov na podporu spolupráce.
Doteraz bolo do siete integrovaných viac ako 70 členov z 25 krajín. „Sme jedným z iba troch projektov z Rakúska, ktoré dostávajú toto financovanie a patria tiež medzi málo humanitných projektov ako celku,“ poznamenáva Romberg. Oficiálny začiatok nákladovej akcie sa uskutoční 7. októbra v Bruseli.Na konci projektu vedci dúfajú, že zverejnia komplexný prehľad, ktorý sumarizuje výsledky rôznych pracovných skupín, ako aj databázu s digitálnymi zdrojmi v histórii kníh v zúčastnených krajinách. Samotná sieť by mala aj naďalej rásť, aby poskytla odborníkom príležitosť vymeniť si predstavy o relevantnej téme.
Výskum nebude objasniť nielen históriu tlaku knihy, ale aj jej ďalekosiahly vplyv na rozvoj verejných sfér a výmenu vedomostí v strednej Európe. Viac podrobností o tejto téme sa nachádza v podrobnej správe na www.oeaeaw.ac.a /a/a>.
Kommentare (0)