Objavený nový záblesk nádeje v boji proti T-bunkovým lymfómom!

Objavený nový záblesk nádeje v boji proti T-bunkovým lymfómom!

Viedeň – Nová štúdia výskumných tímov na Lekárskej univerzite vo Viedni a medzinárodných partnerov priniesla nové poznatky o úlohe epigenetických zmien pri anaplastickom veľkobunkovom lymfóme (ALCL). Táto agresívna forma T-bunkového lymfómu často postihuje deti a mladých dospelých a je známa svojou zlou prognózou. Výsledky boli publikované v časopise „Leukémia“ a ukazujú, ako enzým HDAC1 funguje ako potenciálny inhibítor nádoru.

Lymfómy sú skupinou zhubných ochorení imunitného systému, ktoré postihujú prevažne lymfatický systém. Medzi rôznymi typmi lymfómov hrá ALCL obzvlášť agresívnu úlohu. Najmä ALK-pozitívne prípady ALCL, ktoré majú génovú fúziu génu ALK v 60 až 80 percentách prípadov, naliehavo potrebujú nové terapeutické prístupy.

Epigenetické mechanizmy a ich význam

Epigenetické zmeny, ako je metylácia DNA a štrukturálne zmeny chromatínu, sú základnými faktormi, ktoré prispievajú k rozvoju rakoviny. Súčasný výskum ukazuje, že takéto abnormality, najmä v regulátoroch metylácie DNA a modifikátoroch histónov, formujú nielen patogenézu, ale aj patofyziológiu malígnych lymfómov. Prehľad odhalil, že epigenomické abnormality môžu priamo amplifikovať malígne klony a že hematológia je v popredí štúdia epigenetiky chorôb. [PubMed]

V špecifickej štúdii bol HDAC inhibítor entinostat testovaný na myšom modeli. Výsledky naznačujú, že blokovanie aktivity HDAC by mohlo rozvoj lymfómu nielen oddialiť, ale v niektorých prípadoch mu dokonca zabrániť. To by mohlo otvoriť nové terapeutické možnosti v boji proti ALCL, najmä pre pacientov rezistentných na predchádzajúce terapie.

Mechanizmy ALK-pozitívneho ALCL

Gén ALK je silný hnací onkogén, ktorého preskupená forma, fúzny proteín NPM::ALK, je prítomná vo väčšine prípadov ALK-pozitívneho ALCL. Táto génová fúzia ovplyvňuje nielen mechanizmy opravy DNA, ale ovplyvňuje aj bunkový metabolizmus a imunitnú odpoveď. NPM::ALK reguluje rôzne signálne dráhy a tým riadi prežitie nádorových buniek podporou bunkovej proliferácie a inhibíciou apoptózy. Indukuje tiež epigenetické deregulácie, ktoré umlčujú gény potláčajúce nádor, a tak prispievajú k rozvoju nádoru. [NCBI]

Genetické umlčanie HDAC1 v T bunkách urýchlilo vývoj nádoru v myších modeloch, čo naznačuje ochrannú úlohu tohto enzýmu. Zmenené balenie genetického materiálu a zmenená génová aktivita v T bunkách posilňujú signálne dráhy, ktoré podporujú rozvoj lymfómu. Tieto zistenia sú kľúčové pre budúce terapeutické smerovanie v manažmente ALCL.

Na záver, výsledky štúdie ukazujú, že epigenetické terapie sú sľubné kvôli vysokej frekvencii abnormalít v DNMT a modifikátoroch histónov. Zvyšujúci sa záujem o cielenú epigenomickú liečbu by mohol začať novú éru v terapii malígneho lymfómu, najmä keď výskumníci pokračujú v preklenutí medzier medzi základným a klinickým výskumom. [OTS]