Nový Glimmer objavený v boji proti lymfomám T buniek!

Nový Glimmer objavený v boji proti lymfomám T buniek!

Wien, Österreich - Viedeň - Nová štúdia výskumných tímov z Lekárskej univerzity vo Viedni a medzinárodných partnerov vytvorila nové znalosti o úlohe epigenetických zmien v anaplastických veľkých lymfómoch veľkých buniek (ALCL). Táto agresívna forma lymfómu T buniek často postihuje deti a mladých dospelých a je známa svojou zlá predpoveď. Výsledky boli uverejnené v časopise „Leukémia“ a ukazujú, ako enzým HDAC1 pôsobí ako potenciálny inhibítor nádoru.

lymfómy predstavujú skupinu zhubných chorôb imunitného systému, ktoré ovplyvňujú hlavne lymfatický systém. Medzi rôznymi typmi lymfómov hrá ALCL obzvlášť agresívnu úlohu. Najmä prípady ALCL-pozitívne ALCL, ktoré v 60 až 80 percentách prípadov majú génovú fúziu génu ALK, naliehavo potrebujú nové terapeutické prístupy.

Epigenetické mechanizmy a ich význam

Epigenetické zmeny, ako je metylácia DNA a zmeny štruktúry chromatínu, sú základnými faktormi, ktoré prispievajú k rozvoju rakoviny. Súčasný výskum ukazuje, že takéto abnormality, najmä v regulátoroch metylácie DNA a modifikátorov histónu, formujú nielen patogenézu, ale aj patofyziológiu malígnych lymfómov. Preskúmanie odhalilo, že epigenomické abnormality môžu posilniť zhubné klony a že hematológia je priekopníkom vo výskume epigenetiky choroby.

Pri špecifickom vyšetrení bol inhibítor HDAC entinostat testovaný v myšom modeli. Výsledky naznačujú, že blokáda aktivity HDAC nielen oneskorila vývoj lymfómov, ale v niektorých prípadoch bola dokonca schopná zabrániť. To by mohlo otvoriť nové terapeutické možnosti v boji proti ALCL, najmä pre pacientov, ktorí sú rezistentní voči bývalým terapiám.

Mechanizmy ALK-pozitívne ALCL

ALK gén je silný, vedúci onkogénu, ktorého rekreačná forma, fúzny proteín NPM :: ALK, sa vyskytuje vo väčšine prípadov ALK-pozitívnych ALCL. Táto génová fúzia ovplyvňuje nielen mechanizmy opravy DNA, ale tiež ovplyvňuje bunkový metabolizmus a imunitnú odpoveď. NPM :: ALK reguluje rôzne signálne dráhy, a tak vyvoláva prežitie nádorových buniek podporovaním proliferácie buniek a inhibuje apoptózu. Indukuje tiež epigenetické deregulácie, ktoré stlmia gény, a tak prispievajú k vývoju nádoru.

Genetické vypnutie HDAC1 do T buniek urýchlilo vývoj nádoru v myších modeloch, čo naznačuje ochrannú úlohu tohto enzýmu. Zmenené balenie genetického inžiniera a zmenená genetická aktivita v T bunkách posilňuje signálne dráhy, ktoré podporujú vývoj lymfómu. Tieto zistenia sú rozhodujúce pre budúcu terapeutickú orientáciu pri riešení ALCL.