Irán stanovuje jasné podmienky pre novú jadrovú dohodu s USA!

Irán stanovuje jasné podmienky pre novú jadrovú dohodu s USA!

18. apríla 2025 Irán sformuloval nové podmienky pre nadchádzajúcu jadrovú dohodu. Teherán požaduje od USA záruky, že budúcu zmluvu nemožno jednostranne vypovedať. V pozadí tejto požiadavky je odstúpenie bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa od existujúcej dohody v roku 2018, čo viedlo k opätovnému sprísneniu sankcií voči Iránu. Hoci Irán popiera, že by chcel vyvinúť jadrové zbrane, odmieta rozsiahle kontroly svojich jadrových zariadení, čo komplikuje rokovania.

V sobotu sa americkí a iránski vyjednávači stretnú v Ríme, aby prediskutovali pokrok v rozhovoroch. Stretnutia v Ománe zatiaľ obe strany označili za pozitívne a konštruktívne. Napriek dobrým signálom Trump pohrozil vojenskou akciou, ak Irán nebude ochotný urobiť ústupky. Názory na jadrovú energiu v Iráne sa značne líšia. Najvyšší vodca, ajatolláh Alí Chameneí, stanovil jasné červené línie: schválenie demontáže centrifúg na obohacovanie uránu je vylúčené, rovnako ako rokovania o raketovom programe krajiny. Okrem toho Irán odmieta zníženie množstva obohateného uránu pod úroveň dohody z roku 2015.

Dohoda z roku 2015 a jej výzvy

Dohoda z roku 2015, ktorá spojila Irán, Spojené štáty, Rusko, Čínu, Britániu, Francúzsko a Nemecko, požadovala zmiernenie medzinárodných sankcií proti Iránu výmenou za ústupky v jeho jadrovom programe. Po odstúpení USA od zmluvy boli sankcie reaktivované a Irán začal neplniť svoje podmienky. Tento vývoj vyvoláva otázky o pokroku v súčasných rokovaniach.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorú Irán podpísal v roku 1968 a ratifikoval v roku 1970, sa zameriava na šírenie jadrových zbraní. Zaväzuje štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, aby sa zdržali získavania jadrových zbraní, zatiaľ čo päť oficiálnych jadrových mocností vrátane USA sa zaväzuje k odzbrojeniu. Dodržiavanie NPT monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), zmluva je však chybná, pretože neobsahuje účinné sankcie za porušenie zmluvy. Kritici poukazujú na to, že NPT vytvára nerovnosť medzi štátmi vlastniacimi jadrové zbrane a štátmi, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, a neposkytuje účinné mechanizmy na zabránenie transferu technológie jadrových zbraní. Mierové využívanie jadrovej energie sa navyše často používa ako argument pre iránsky jadrový program.

So 191 účastníckymi štátmi, z ktorých 93 ratifikovalo NPT, zostáva diskusia o jadrovom odzbrojení ústrednou témou medzinárodných vzťahov. Na tomto pozadí je rokovacia situácia medzi USA a Iránom kľúčová pre budúcnosť globálnej bezpečnostnej architektúry.

Situácia zostáva napätá a ďalšie stretnutie v Ríme môže mať ďalekosiahle následky. Pretrvávajúci skepticizmus o iránskom jadrovom programe a politické trenice medzi USA a Iránom vyvolávajú otázku, či sa vôbec podarí dosiahnuť novú dohodu a aké sú na to potrebné podmienky.