Myslíte si, že limity nového veku: diskriminácia alebo potrebná orientácia?
Myslíte si, že limity nového veku: diskriminácia alebo potrebná orientácia?
Sociálne vnímanie veku sa v posledných rokoch veľa zmenilo. Aj keď sa vek tradične považuje za prísne číslo v pase, je stále zrejmé, že realita je zložitejšia. Profesorka sociológov Claudia Vogel z Neubrandenburskej univerzity aplikovaných vied a profesor Harald Künemund z University of Vechta teraz diskutuje o tom, ako možno postupnejšie a primeranejšie definovať vekové limity vo vede a spoločnosti.
Vo svojej súčasnej hlavnej myšlienke o gerontológii a geriatrickom kongrese v Kassel dvaja odborníci diskutujú o tom, že vekové kategorizácie sú často problematické. Tieto limity, či už ide o začiatok povinného vzdelávania alebo štandardnú vekovú hranicu pre dôchodok, sa dajú považovať nielen za diskrimináciu, ale slúžia aj ako potrebné orientačné pomôcky. Podľa Vogela je začiatok vysokého výstrahy často nastavený svojvoľne na 80 alebo 85 rokoch bez ohľadu na individuálnu realitu života.
Rôznorodá úloha vekových limitov
Ústrednou znalosťou dvoch vedcov je, že vekové limity plnia rôzne funkcie. Môžu slúžiť ako orientácia a musia byť potrebné na určenie určitých sociálnych pravidiel. Diskusia o vekových limitoch by sa však nemala viesť iba z ekonomických úvah. „Vekové limity sú neustále rokované a prispôsobené,“ vysvetľuje Vogel. Často sa však nezohľadňuje, že môžu slúžiť aj ochrane určitých skupín ľudí.
Künemund zdôrazňuje, že určenie vekových limitov, ako je povinné vzdelávanie alebo oprávnenosť, je dôležité na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania v spoločnosti. Ide o to, že nevýhodami sa dá vyhnúť jasným pravidlám. Obaja vedci sa obhajujú, že budúci výskum by sa nemal zameriavať na kalendárny vek. Namiesto toho by malo zmysel pozrieť sa na konkrétne životné javy, ako sú kognitívne zmeny alebo sociálna izolácia u starších ľudí.
Cieľom tohto argumentu je diferencovaný pohľad na vek. Pre dvoch vedcov je dôležité, že vekové limity sa vnímajú nielen ako rigidné vodítko, ale že sa chápu v kontexte individuálneho života. To by mohlo ponúknuť nový pohľad na starnutie a súvisiace výzvy.
O vedcoch
Profesorka Claudia Vogel od roku 2021 zastávala predsedu sociológie a kvantitatívneho sociálneho výskumu na Neubrandenburskej univerzite aplikovaných vied. Predtým viedla nemeckú starú základňu a pôsobí v rôznych špecializovaných výboroch. Profesor Harald Künemund, ktorý od roku 2006 pracuje na University of Vechta, predtým skúmal Slobodnú univerzitu v Berlíne a zameriava sa na sociálnu účasť starších ľudí a výskum na starnutí.
Obaja odborníci sa zhodujú na tom, že je potrebná komplexná diskusia o vekových limitoch, aby sa uspokojili potreby a realita staršej generácie. Tieto dialógy mohli nielen poskytnúť dôležité impulzy vo vede, ale aj v širokej spoločnosti. Pre viac informácií nájdete podrobné úvahy o dvoch vedcoch, napríklad na idw-online.de