Eklat v Ö1: Hafenecker záleží moderátor pre Deep State!

Eklat v Ö1: Hafenecker záleží moderátor pre Deep State!

Ö1, Österreich - V stredu ráno došlo k vyhrievanej výmene medzi moderátorkou Martinou Pecile a generálnou tajomníčkou FPö, Hafenecker. Spoločnosť Pecile položila provokatívnu otázku o výraze „hlboký štát“, o ktorom sa FPö čoraz viac diskutuje v posledných rokoch. Chcela od spoločnosti Hafenecker vedieť, či si bol vedomý, že tento výraz sa používa hlavne v pravicovom extrémistickom a konšpiračnom teoretických kruhoch. Hafeneck reagoval s rozhorčením a objasnil, že nechce byť zastúpený ako pravý extrémista z ORF. To konfrontovalo póriu s poznámkou, že to nikto nepovedal. Výsledkom bolo, že Hafenecker hodnotil otázku „hlúposť“ a požiadal o ďalšie informácie o údajnom „štáte v štáte“, ktorý podľa jeho názoru bol potrebný.

Termín „hlboký stav“ alebo „hlboký stav“ sa od polovice roku 2010 etabloval ako rozprávanie, ktoré používajú najmä pravicové extrémistické a sprisahajúce ideologické hnutia. Napríklad americký prezident Donald Trump kombinoval tento termín s jeho kritikou politických oponentov a štátnych inštitúcií, ktorý propaguje nepriateľský svetonázor, ako BR. Odborníci varujú, že takéto príbehy môžu prispieť k radikalizácii a posilňovať útočné príbehy v politickej diskusii. Správy o organizáciách ako Attac a Greenpeace, ktoré boli opísané ako „štát v štáte“, boli konkrétne v Nemecku. Tieto príbehy boli obzvlášť fandení CDU/CSU a viedli k komplexnej žiadosti o politickú neutralitu mimovládnych organizácií.

Distribúcia a vplyv teórií „hlbokého stavu“

Ideológia „hlbokého štátu“ popisuje tajnú elitu, ktorá je v skrytí, zatiaľ čo demokraticky zvolení zástupcovia sú zastúpení ako bábky. Kritici naznačujú, že tieto príbehy zvyčajne obsahujú nevyhnutné tvrdenia a často neposkytujú žiadne overiteľné hypotézy. Štúdia CEMA z roku 2022 ukazuje, že asi 12,4 percenta Nemcov verí v sprisahajúce príbehy, ako je Qanon. AFD tiež vzal termín „hlboký štát“ na delegitimizáciu politických oponentov a zasiatie podozrenie na štátne štruktúry, čo ukazuje znepokojujúce účinky v súčasnej politickej diskusii.

Radikálna interpretácia tejto teórie, ako sa šíri najmä v pravicových extrémistických kruhoch, je sprevádzaná operáciou stereotypov a sprisahaných mýtov, s protisemitskými podtónmi, ktoré sa často húpajú. Zatiaľ čo politická debata o „hlbokom štáte“ sa stáva intenzívnejšou, ATTAC požaduje cielené opatrenia na reguláciu lobovania a na posilnenie demokratického procesu s cieľom obmedziť vplyv bohatých elít.

Riziká a výzvy konšpiračných teórií

Politická diskusia o „hlbokom štáte“ často ide ruka v ruke s požiadavkami na prelomenie údajnej manipulatívnej moci inštitúcií označených ako protiústavná. Spochybňuje sa nielen politická neutralita organizácií, ale aj nezávislosť občianskej spoločnosti. Príkladom je žiadosť CDU/CSU, ktorá obsahovala viac ako 500 otázok týkajúcich sa financovania a vplyv mimovládnych organizácií financovaných štátom.

Diskusia o „hlbokom štáte“ odráža nebezpečné priateľstvo, ktoré si myslia, že nielen polarizuje spoločnosť, ale má tiež značný potenciál pre násilie, pretože búrka na americkom kapitole ilustrovaná v januári 2021. V tejto súvislosti je rozhodujúce poznať riziká a radikalizačné tendencie, ktoré sú spojené s takýmito príbehmi.