Prvý dámsky samit vo Viedni: Ženy za mier a bezpečnosť!

Prvý dámsky samit vo Viedni: Ženy za mier a bezpečnosť!

Wien, Österreich - 18. júna 2025 sa v Hofburgu vo Viedni konal dôležitý samit s deviatimi prvými dámami a prvým pánom. Doris Schmidauer, manželka federálneho prezidenta Alexandra van der Bellen a Olena Selenska, boli hostiteľmi tejto udalosti, manželkou ukrajinského prezidenta. Táto udalosť, ktorá bola otvorená v spolupráci s ministrom zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerom, sa spojila s niekoľkými prvými dámami z rôznych krajín vrátane Albánska, Arménska, Estónska, Fínska a Guatemaly, ako aj prvého pána zo Slovinska. Toto stretnutie bolo prvým samitom mimo Kyjeva, kde Selenska zorganizoval prvý samit v roku 2021, po ktorom nasledovali ďalšie tri stretnutia v rokoch 2023 a 2024.

Témy samitu boli rozmanité a točili sa okolo úlohy žien pre mier a bezpečnosť, protokol, ako aj verejnú diplomaciu a mäkkú silu. V rámci panelu geopolitického vývoja vystúpila Zuzana Čaputnova, bývalá Slovenská prezidentka Slovenska. V ich práci sa diskutovali aj dôležité otázky týkajúce sa definície úloh prvých dám a pánov, dostupných zdrojov a prekážok. V tejto súvislosti Emil Brix, riaditeľ diplomatickej akadémie, ako aj Ursula Gamauf-Eberhardt, prezident letnej akadémie OSCE,

Mierové procesy a úloha žien

Summit sa koná v rozhodujúcom kontexte, ktorý zdôrazňuje dôležitosť uznesenia OSN 1325 pre „ženy, mier a bezpečnosť“. Toto uznesenie, ktoré Rada bezpečnosti OSN v októbri 2000 jednomyseľne prijala, zdôrazňuje potrebu zúčastniť sa žien v mierových procesoch. Štúdie ukazujú, že účasť žien na rokovaniach významne zvyšuje šance na trvalo udržateľný mier. V rokoch 1992 až 2019 však pri mierových rokovaniach došlo iba k zlomku 13% vyjednávačov.

Najmä v krízových oblastiach ženy robia rozhodujúcu prácu, napríklad prostredníctvom rokovaní s milíciami a vytvorením chránených miestností. Nemecko globálne bojovalo za vykonávanie programu „Ženy, mier a bezpečnosť“ a môže odkazovať na množstvo projektov, ktorých cieľom je posilniť politickú účasť žien v krízových regiónoch. Medzi ne patrí „ženský mierový a humaniánsky fond“ a „Africká sieť vedúcich žien“. Tieto iniciatívy ukazujú, aká dôležitá je integrácia žien do mierových procesov.

Výzvy a ďalšie kroky

Aj keď sa rezolúcia OSN oslavovala ako senzácia a početné následné riešenia prispeli k ďalšiemu objasneniu, skutočná implementácia cieľov zostáva nedostatočná. Potreba samostatného rozlíšenia na posilnenie úlohy žien ako hercov sa opakovane zdôrazňuje. Kritické vyhlásenia, ako sú tieňové správy od Rady bezpečnosti žien, zdôrazňujú silné a slabé stránky implementácie.

Rozdiel medzi zámermi uznesenia a skutočnou implementáciou by mal motivovať federálnu vládu, aby spojila príslušné stratégie na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Nepretržitá výmena a podpora rodového výskumu, najmä o správaní mužov a jeho vplyve, sú naliehavo potrebné na to, aby ženy poskytli silnejší hlas pri prevencii konfliktov a mierových procesoch.

Summit vo Viedni nielen upozorňuje na úlohu prvých žien, ale tiež významne prispel k diskusii o globálnej realite žien v konfliktných situáciách. Kroky na zlepšenie účasti žien v mierových procesoch sú nielen potrebné, ale sú tiež dôležité pre trvalo udržateľné riešenie konfliktov.