Klimatická konferencia COP30: Budúcnosť plánu Belem je ohrozená!
COP30 sa začína 9. novembra 2025 v Beleme v Brazílii. Donald Trump opäť vyhráva prezidentský úrad, zatiaľ čo klimatické ciele sú ohrozené.

Klimatická konferencia COP30: Budúcnosť plánu Belem je ohrozená!
Dnes, 9. novembra 2025, sa v brazílskom meste Belem začala 30. konferencia OSN o zmene klímy. Dátum pripadá na desiate výročie Parížskej klimatickej dohody, ktorá tvorí globálny rámec ochrany klímy. Konferencia prichádza v kontexte rastúcej naliehavosti, keďže správy OSN a expertov ukazujú, že globálne snahy o obmedzenie globálneho otepľovania nedosahujú stanovené ciele. Podľa Kleine Zeitung generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom úvodnom prejave zdôraznil, že svet nedosiahol maximálny globálny cieľ 15 stupňov Celzia v Paríži.
Postupujúce globálne otepľovanie sa odráža v náraste prírodných katastrof, ktoré spôsobujú ničivé škody na životnom prostredí aj ekonomike. Cieľom konferencie je pracovať na nových spôsoboch efektívneho boja proti klimatickej kríze a podporovať globálnu spoluprácu pod mottom „Mutirão“, čo znamená spoločné úsilie. Hoci sa Parížska dohoda považuje za úspešnú, doterajší pokrok je stále nedostatočný, ako sa zdôrazňuje v článku n-tv. Cieľom dohody, ktorú podpísalo 195 krajín počas COP21 v decembri 2015, je udržať globálne otepľovanie „výrazne pod“ 2 stupňami Celzia, ideálne na 1,5 stupňa.
Globálne výzvy
Súčasná situácia však ukazuje, že cieľ 1,5 stupňa sa čoraz viac považuje za nedosiahnuteľný. Podľa Federálnej agentúry pre životné prostredie musia štáty každých päť rokov predložiť nové, ambiciózne národné príspevky na ochranu klímy (NDC), aby dosiahli pokrok. Najnovšia správa o emisných medzerách však ukazuje, že doteraz prijaté opatrenia nepostačujú na dosiahnutie teplotných cieľov.
Vlády na celom svete, vrátane Spojených štátov pod znovuzvoleným prezidentom Donaldom Trumpom, sú čoraz častejšie konfrontované s domácimi výzvami, ktoré majú často prednosť pred nevyhnutnými opatreniami v oblasti zmeny klímy. Pravicové nacionalistické hnutia v mnohých krajinách vyvolali demografické zmeny, ale zameranie sa na prezbrojenie a ekonomickú stabilitu často vedie k tomu, že sa klimatická otázka zanedbáva.
Napriek týmto výzvam sa dosahuje pokrok. Podiel obnoviteľnej energie na globálnom raste energie sa prudko zvýšil a podiel elektromobilov v nových vozidlách vzrástol z 1 % v roku 2015 na 20 %. Okrem toho krajiny ako India a Čína majú v úmysle stať sa uhlíkovo neutrálnymi do roku 2060 a 2070, čo naznačuje rastúci posun v myslení.
Príspevok Rakúska ku klimatickej konferencii
Rakúsky spolkový prezident Alexander Van der Bellen sa na konferencii nezúčastní, čo je znakom nejednotnej účasti európskych krajín na kľúčových rokovaniach. Od ministra životného prostredia Norberta Totschniga z ÖVP sa však očakáva, že v druhom týždni rokovaní podporí príspevok Rakúska ku globálnym klimatickým cieľom.
Na záver, kým sa oslavujú úspechy Parížskej dohody, cesta k udržateľnej budúcnosti bude dlhá a často plná prekážok. Guterres a ďalšie vedúce hlasy zdôrazňujú naliehavú potrebu globálnej spolupráce pri riešení klimatickej krízy a dosiahnutí dohodnutých cieľov.